19.04.2018

Ako čítať etikety? časť II.

Krátka séria o potravinách a čo si všímať na ich obaloch pri ich kúpe, časť II.

Nízkotučný alebo nízkoenergetický? Najlepšie plnotučný

Označenia na potravinách nie sú marketingovým ťahom výrobcov a dovozcov potravín, ale sú dôsledkom legislatívy. Európska únia sa totiž rozhodla pre neúmerné šírenie klamlivých reklamných popisov uviesť veci na pravú mieru, a to nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) Č. 1924/2006.

Najdôležitejšie z parametrov

Azda najčastejšie používaný výraz v spojený s energetickými a sýtenými nápojmi je NÍZKOENERGETICKÝ. Tento názov sa na obaloch môže používať vtedy, keď potravina alebo nápoj neobsahuje viac ako 40 kcal (170 kJ)/100 g pri tuhých potravinách alebo viac ako 20 kcal (80 kJ)/100 ml pri tekutých potravinách. Pre ilustráciu množstva kcal: napríklad pivo má cca 50 kcal/100 ml a ryža 130 kcal/100 g.

Ďalší výraz – NÍZKY OBSAH TUKU: ide o výrobky, ktoré neobsahujú viac ako 3 g tuku na 100 g pri tuhých potravinách alebo 1,5 g tuku na 100 ml pri tekutých potravinách (1,8 g tuku na 100 ml pri polotučnom mlieku).

Označenie s NÍZKYM OBSAHOM CUKRU môžeme uvádzať vtedy, ak výrobok neobsahuje viac ako 5 g cukru na 100 g pri tuhých potravinách alebo 2,5 g cukru na 100 ml pri tekutých potravinách.

Zostaňme ešte chvíľu pri cukroch. Popis BEZ PRÍDAVKU CUKRU sa môže uvádzať len vtedy, ak výrobok neobsahuje žiadne pridané sacharidy ani žiadnu inú potravinu použitú pre jej sladiace vlastnosti. Ak sa v potravine vyskytuje cukor prirodzene, na označení by malo byť uvedené aj „OBSAHUJE PRÍRODNÉ CUKRY“.

Pre ľudí s problémom vysokého tlaku sa uvádza aj S NÍZKYM OBSAHOM SODÍKA/SOLI (ak výrobok neobsahuje viac ako 0,12 g sodíka alebo ekvivalentného množstva soli na 100 g alebo 100 ml) alebo S VEĽMI NÍZKYM OBSAHOM SODÍKA/SOLI či dokonca BEZ OBSAHU SODÍKA (ak výrobok neobsahuje viac ako 0,04 g sodíka alebo ekvivalentného množstva soli na 100 g alebo 100 ml) alebo BEZ OBSAHU SOLI.

Pre ľudí trpiacich tráviacimi problémami je určite užitočný výrok ZDROJ VLÁKNINY – výrobok musí obsahovať aspoň 3 g vlákniny na 100 g alebo aspoň 1,5 g vlákniny na 100 kcal alebo v ešte lepšom prípade S VYSOKÝM OBSAHOM VLÁKNINY – výrobok obsahuje aspoň 6 g vlákniny na 100 g alebo aspoň 3 g vlákniny na 100 kcal.

Nápis ZDROJ BIELKOVÍN môže výrobca použiť vtedy, ak aspoň 12 % energetickej hodnoty potraviny poskytujú bielkoviny alebo S VYSOKÝM OBSAHOM BIELKOVÍN – aspoň 20 % energetickej hodnoty potraviny poskytujú bielkoviny.

Dátum spotreby vs. dátum minimálnej trvanlivosti

Dátum minimálnej trvanlivosti potraviny je dátum, ktorý zaručuje, že dovtedy si daná potravina, pri správnom skladovaní, uchováva svoje špecifické vlastnosti. Uvádza sa slovami: „minimálna trvanlivosť do...“. 

Dátum minimálnej trvanlivosti 

Dátum minimálnej trvanlivosti sa označuje uvedením dňa, mesiaca a roka v tomto poradí a v nekódovanej forme; vzťahuje sa na potraviny s trvanlivosťou:

a) menej ako tri mesiace – postačuje uvádzať len deň a mesiac;

b) tri mesiace až 18 mesiacov – postačuje uvádzať len mesiac a rok;

c) viac ako 18 mesiacov – postačuje uvádzať len rok.

Dátum minimálnej trvanlivosti sa neuvádza vtedy, keď ide o čerstvé ovocie, čerstvú zeleninu, liehoviny a ostatné alkoholické nápoje s množstvom alkoholu najmenej 10 % objemu, všetky druhy hroznových vín a ovocných vín vrátane dezertných, aromatizovaných a sýtených. Neuvádza sa ani pri obdobných nápojoch vyrábaných z ovocia a hrozna, pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch určených na spotrebu do 24 hodín po výrobe, jedlej soli (okrem soli s prísadami), cukri v pevnom stave, žuvačkách a podobných výrobkoch určených na žuvanie, octe a tiež zmrzline, ktorá sa uvádza na trh ako nebalená.

Dátum spotreby 

Dátumom spotreby sa označuje potravina, ktorá z mikrobiologického hľadiska podlieha rýchlej skaze, a preto môže v krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Dátum spotreby potraviny sa uvádza slovami: „spotrebujte do...“ s uvedením dátumu alebo odkazu na príslušné miesto obalu, na ktorom je tento dátum uvedený. Dátum musí pozostávať najmenej z označenia dňa a mesiaca v uvedenom poradí, v nekódovanej forme. V označení takejto potraviny sa uvádza aj údaj o konkrétnych podmienkach skladovania.

Aké sú rozdiely?

Medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby teda existujú rozdiely. Pri dátume minimálnej trvanlivosti výrobca garantuje do daného dátumu udržanie textúry a chuti potraviny, avšak ani po uplynutí nehrozí konzumentovi zdravotné riziko. Inými slovami, aj po skončení dátumu minimálnej potraviny sa bavíme o stále jedlej potravine, hoci nie tak kvalitnej, ako keď je čerstvá.

Pri dátume spotreby sa už bavíme o rýchlo sa kaziacich potravinách, ktoré po konzumácii môžu spôsobovať určité zdravotné ohrozenie. Samozrejme, je veľmi dôležité, ako bola potravina skladovaná či prepravovaná, pričom výrobca si zväčša dáva určitú rezervu pri uvedení dátumu spotreby. Preto ak aj v obchode narazíte na zlacnenú potravinu, blížiacu sa ku koncu dátumu spotreby, nemusíte sa obávať.

Miroslav Žiak

Čítaj viac

Nenašli sa žiadne komentáre.

Zanechať komentár