04.11.2017

BodyWorld.sk Aká je kvalita a výber proteínov na Slovensku?

Počas epizódy sme sa venovali: • Najpredávanejšie proteíny • Najkvalitnejší proteín na trhu • Kvalitné proteíny a slovenskí výrobcovia • Všetko o srvátke

BodyWorld.sk, ktorého zakladatelia Peter Požgay a Martin Horniak dokázali úspešne premeniť svoju vášeň k športu, sa za viac ako 10 rokov vypracovali medzi špičku v predaji doplnkov výživy pre športovcov. Okrem celoživotných skúseností s užívaním doplnkov výživy a nutričným poradenstvom pre klientov, si prešli aj ich výrobou a majú veľmi dobrý prehľad o trhu a novinkách.

BodyWorld.sk aktuálne ponúka najširšie spektrum proteínov, gainerov, aminokyselín, „spaľovačov“ a ostatných doplnkov výživy, vrátane zdravých potravín. Tie sú Vám k dispozícii nie len online, ale aj na špecializovanej predajni na centrále v Bratislave.

Viktor Bielik: Páni, aké typy bielkovín sa predávajú najviac?

Martin Horniak & Peter Požgay: Všeobecne, bielkoviny sú asi najpredávanejší artikel, čo sa týka doplnkov výživy. U nás bez pochyby najpredávanejšia kategória produktov. Ľudia to označujú slovom proteín z angličtiny, po slovensky sú to bielkoviny. Takže keby niekto nevedel, tak sa bavíme o proteínoch. Vo všeobecnosti, čo sa týka druhu, tak najpredávanejšia je jednoznačne srvátka – srvátkový proteín.

Aký typ, izolát alebo hydrolyzát?

Izolát je veľmi okrajový. Väčšinou ho ľudia hľadajú do diét. Kvôli tomu, že si myslia, že je tam menej sacharidu a je to správne do diéty. Hydrolyzáty sú trendovosť možno posledného roka – dvoch. Tohto roku (2017 pozn. red.) ešte vyššia, lebo samozrejme aj výrobcovia vedia prísť na trh s niečím novým, aby sa udržali, aby zaujali. Hydrolyzáty začali byť teraz zastúpené u každého výrobcu v širšej miere. Každý má iný stupeň hydrolýzie. Takže to je teraz taký trend, ktorý si hlavne vrcholovejší atléti začínajú všímať. Trávenie je lepšie, rýchlejšie. Absorbcia je rovnaká, ale trávenie je skrátka rýchlejšie.

Vo všeobecnosti je srvátkový koncentrát najpredávanejšia záležitosť. Koncentrát, alebo potom nejaká zmes, kde je trošku izolátu. Kvôli tomu, aby sa dalo na etiketu, že balenie obsahuje izolát, možno hydrolyzát. Ale gro je kvôli cene suroviny. Proteíny sú celkovo na veľmi nízkej maržovosti, čo sa týka výroby. Aj to je asi dôvod, prečo je koncentrát hlavná surovina. Rozdiel medzi izolátom a koncentrátom je vo vstupnej surovine asi 50 percent, takže to nie je zanedbateľné.

Keby ste to mali na základe Vašich skúsenosti posúdiť, tak ktoré z toho sa predáva najviac?

Koncentrát tvorí jednoznačne minimálne ¾ predaja a je to tak určite hlavne kvôli cene.

Existuje vôbec rozdiel v proteínoch, ktoré prijímame? Je potrebné riešiť, aký proteín si dávame po tréningu? Povedzme napríklad, že príde nejaký 15 – 16 ročný pubertiak, ktorý chce začať chodiť do posilky. Dohodneme sa, že môže mať nejaký prípravok, že bude niečo „brať“. Je pre neho naozaj dôležité, či bude mať hydrolyzát, kde už tie veci sú natrávené alebo či si zoberie koncentrát?

Určite nie a povedal by som, že ani proteín nepotrebuje. Ak má kvalitnú stravu. Pretože mladí môžu mať koľko kíl v takom veku? Môžu mať tak 60 kg. Alebo môžu mať nadváhu a tým pádom napríklad 80 kg. Takže pokiaľ sa bavíme o nejakých 60 alebo 70 kilách, stačí mu prijímať denne v úvode, keď začína, nejakých 100 g bielkovín denne. Z normálnej stravy to veľmi ľahko chalan dostane. Prísun aminokyselín do krvného riečištia je dostačujúci na to, aby dosiahol výsledky. Ak ich nedosiahne, nie je výsledkom toho, že proteíny nemá.

Druhý fakt je psychológia. On si proteín po tréningu dá a psychicky cíti, že už sa niečo deje. Je to motivácia, má proteín, núti ho to cvičiť, cíti aj prísun inzulínu do krvi. Toto všetko funguje v prospech toho, prečo áno. A vlastne, prečo nedodať prísun kvalitných bielkovín, aspoň v nejakej podobe 1-2 dávok denne, v podobe srvátky. Je to prospešné a v konečnom dôsledku, dávka je cenovo lacnejšia, ako si to pripraviť kvalitne.

Aj vzniká veľké okno medzi tým, ako sa dostane domov po tréningu, keď napríklad cestuje v električke.

Čiže keď to máme zhrnúť, ak nie sú nejaké zdravotné problémy, srvátka určite ÁNO. Vystačia si aj s koncentrátom, nie je treba to siliť. 

My sme ešte z tej generácie, ktorá začínala na sušených bielkach, pangamínoch a podobne.

(smiech) Nedalo sa to jesť, chutilo to ako nastrúhané pravítka. Miešali sme to s teplou alebo studenou vodou, len aby sa to nejako dalo vypiť. V súčasnosti je milión chutí, od výmyslu sveta a je strašný trend, že ľudia chcú iba také alebo také príchute. Nám, ako starej škole, je jedno ako to chutí, len aby to fungovalo. Nebolo možno toľko chutí, priemysel nebol taký prepracovaný a rozvinutý, ale jedlo sa toho strašne veľa. Aj príjem z jednorázovej dávky bol strašne vysoký.

Zmenilo sa niečo v strave športovcov oproti 90-tym rokom?

Zmenilo sa to výrazne. Prichádza veľa trendov v stravovaní. Spektrum životných alebo stravovacích štýlov je momentálne veľmi široké a každý si „ide“ svoje. Či už z morálnych dôvodov alebo preto, lebo okolie také konzumuje alebo sa cíti lepšie a tak ďalej. A zmenilo sa to, že ľudia sa naučili stravovať rozumnejšie, normálnejšie a zistili, že nemusia až tak veľa jesť.

Myslíš ako bielkovín, či tak celkovo?

Celkovo. Bielkoviny práve teraz bolo potvrdené, že napríklad 2 gramy na kg hmotnosti sú lepšie. Bolo to potvrdené viacerými štúdiami. Pre atlétov. Bavme a teraz o atlétoch. Dokonca boli robené vysoké, výrazne vysoké dávky a neboli zistené ďalšie vedľajšie účinky, ako sa hovorí.

Čiže ako napríklad na obličky alebo niečo podobné, hej?

Áno, áno, napríklad na obličky. Všetko je v poriadku. Zistilo sa, že 2 gramy, prípadne 1,5 gramu, je dostačujúce pre každého. Závisí to potom, samozrejme, od strašne veľa faktorov. Či je to nejaká viac-dňová súťaž, stresové faktory, vek samozrejme. To všeobecné, že 2 gramy na kilogram hmotnosti je postačujúce a netreba ísť vyššie za žiadnych okolností. Pokiaľ človek pôjde nižšie, nič sa nestane. U žien to môže byť, samozrejme, trošku nižšie ako u mužov.

Majú ľudia s nadváhou rovnaký príjem bielkovín na deň ako športovec?

Je veľmi dôležité, aby si každý uvedomil, že spomínané 2 gramy na kilogram je odporúčaná dávka pre relatívneho normálneho človeka. U ľudí s nadváhou sa číslo môže redukovať, lebo nadváha je spôsobená tukom, je výraznejšie percento celkovej hmotnosti tela.

Ak zjem viac bielkovín ako potrebujem, môže nastať komplikácia?

Všetci to prekračujú. Je to v poriadku. Telo spotrebuje 99 % prijatých živín. Nie je s tým žiadny problém, žiadny jednorázový limit pre telo nie je. Pokým nie je nejaký zažívací problém, napríklad črevná flóra v tenkom čreve, nejaký zápal, tak absorbcia je rádovo na 99 %. Otázka je koľko to bude trvať.

Ako sa vstrebáva 300 – 400 gramový steak v tele?

Telo pokým nespotrebuje 99 % živín, tak mäso do hrubého čreva nepustí. Naše mechanizmy sú také silné. V žalúdku nastáva prvá vec. Tam nastáva trávenie, rozkladanie a tak ďalej. Nasleduje tenké črevo, na vstrebávanie všetkých tukov, bielkovín, všetky enzýmy sa pustia a začne sa potrava štiepiť, deliť, aby sa cez tenké črevo mohla dostať do krvného riečištia. Pokým nenastane tento proces na maximum, tak to nepustí potravu do hrubého čreva. V hrubom čreve už nenastáva nič také. Je tam pár vitamínov, baktérie, ktoré sú v rovnováhe.

Ide o to, že tenké črevo má nejaké pohyby. Tie majú nejakú frekvenciu. Hrubé črevo má napríklad nejaké 2-3 hodiny. Je to niečo podobné, ako napríklad keď by ste docvičili a vypijete 4 dcl paradajkového džúsu. Čo sa stane? Podrží to tenké črevo? Nie! Práveže Vás preženie, pretože sa to nevstrebe. Je to preháňadlo, je to jednoducho laxatív. Takže sa to nemá šancu udržať v tele. To isté ako žalúdok. Ak je tam veľa potravy, veľa tukovej potravy, a on (žalúdok) to nevie posielať ďalej, tak je to pre neho obrovská záťaž. Proste tráviaci trakt nie je žiadny dlhodobý rezervoár. Žalúdok je čiastočný. Ale dobre, späť k téme. Ako sa vstrebe dvojnásobná dávka proteínov?

Väčšinou sa odporúča dávka 2x za deň v tréningovom dni, t.j. väčšinou je to po tréningu a potom niekedy ráno. Často podľa odporúčania výrobcu. Keď to ľudia nedodržiavajú, tak to možno jedia častejšie. Je to v podstate jedno, koľko dávok príjme telo a z akých bielkovín. Tam ide o denný príjem. Aby to bolo to, čo to má byť. Čo je pre telo potrebné.

Takže máte napríklad skúsenosti, že niekto si dá napríklad 3x denne proteín a nezíska ten proteín z normálnej stravy?

Hej, úplne normálne sa to stáva. Ušetrí si kalorický príjem, rozdelí si to na viac dávok.

Môžu nízko sacharidoví športovci počas ťažkého tréningu fungovať bez sacharidov?

Nemajú z čoho. Napríklad odbehnúť štvorhodinový beh alebo zdvíhať v posilke ťažké železá. Však s čím to zdvihne? Nemá s čím. Alebo odbehne a čo teraz? Čo mu pomôže? Ale naša hlavná komunita je klasické fitko, kde platí na 90 % to, že si dám proteín ráno alebo večer a dám si ho po tréningu, čiže 2x denne. Teraz v globále, v športovom trénovaní, sú 2 gramy ako zlaté pravidlo, celkovo za deň. Keď mám napríklad 100 kg, tak výsledná dávka 200 g by mala byť rozložená počas celého dňa v pravidelných intervaloch. Keďže jediné úložisko, ktoré telo nemá, je na aminokyseliny.

Takže aby boli uvoľňované do krvného riečišťa neustále a telo si už povie, ktoré si ako rozloží, ktoré ako potrebuje. Radšej 3x za deň dávku, ako raz trojitú dávku. Vždy lepšie je to rozdeliť do viacerých menších dávok. Minimálne z hľadiska, že neblokujem žalúdok nejakou záťažou. Potom by sa pitný režim, hydratácia, mohli zhoršovať. To sú ďalšie riziká, ktoré by mohli nastať v prípade, že by niekto dával proteín na 1x.

Aké sú Vaše skúsenosti s kazeínom?

Áno, predávame aj ten. Teraz (r. 2017 pozn. red.) je top micerálny kazeín, kvalitou asi najvyššie z kazeínov. Ľudia to stále berú tak, že to je nočný proteín. Niektoré štúdie preukázali 20 % zvýšenie proteínovej syntézy, keď sa bralo 40 g kazeínu na noc. Ak je štúdia relevantná a bola vykonaná dobre, čo si myslím, že bola a mal by som na noc odporučiť nejakú bielkovinu, tak micerálny kazeín je určite dobrá voľba.

Keď si zoberieme hrudku tvarohu, čo sa kedysi na noc balila, tak to bolo tuším až 50g tvarohu...

Hej, hej, zjesť či vypiť? To je komfort. Ľahšie je vypiť ako zjesť. Momentálne už robia aj micerálnu srvátku, čo je najnovšia vec. Má to micerálny profil, ale uvoľňuje sa pomalšie.  

Aká je výhoda srvátky?

Výhoda srvátky je, že sa rýchlejšie dostane do krvi. Trvá to minimálne 2 hodiny.

A čo rastlinné proteíny?

Nie je to také silné. Chodia sem dievčatá, ale nie je to boom, nehľadajú to cielene. Neplatí rovnica žena = rastlinná bielkovina. A keď muži, tak vegetariáni. Prípadne sójový proteín vyhľadávajú. Konopný proteín bol svojho času trend. Ono je to asi spôsobené aj tým, že teraz je móda – všetko gluten free, lacto free a všetky tieto podobné označenia.

A vy osobne? Keby sa chcel niekto poradiť, že či jeden alebo druhý? Máte problém s napríklad rastlinným?

Problém nemáme. Pokiaľ sa proteín správne nakombinuje, že v rámci jedného produktu je viacero iných, ale správne nakombinovaných, malo by to fungovať rovnako. Telo si s tým proste spraví čo treba. Závisí to, samozrejme, aj od toho, akú má človek stravu. V podstate teraz sú produkty tak dobre skombinované, že sa dá odporučiť aj niečo na rastlinnej báze.

Čo chýba rastlinným proteínom?

Rastlinné majú väčšinou menej leucínu, čo je spúšťacia aminokyselina protosyntézy. Druhá vec je, že pri rastlinných proteínoch, ako napríklad pri ryžovom, by na 20 g proteínu malo byť aspoň 8 g esenciálnych aminokyselín. A väčšinou rastlinné ich majú práve trošku menej. Napríklad sójový proteín ich má 8,1 g alebo 8,2 g, takže to v podstate spĺňa.

Znamená to, že keď si nedám dávku 20 g, ale dám si dávku 25 g, tak som OK. Keď si napríklad konopný proteín vmiešam do sójového mlieka, tak je to dokonca nepriestrelné. 

Aminokyselinové spektrum je komplementárne vykryté a nie je s tým vôbec problém. Možno sója má zlú povesť.

V čom je problematická sója?

Tam je problém, že pre mužov vyplavuje estrogén. Veľa krát sa rozoberá výroba, ako je to vyrábané a podobne. Surovina sama o sebe asi nemusí byť úplne zlá. Pôvod suroviny je vždy veľmi dôležitý. Dnes je všetko väčšinou označované, takže každý si môže vybrať kvalitné veci.

Čo si všímať na proteínoch a obaloch? Ako začať s proteínmi? Keď príde chalan, čo začal cvičiť a je absolútne neorientovaný. Chce kúpiť kvalitný proteín. Je niečo, čo si má všímať?

On sám si možno nevšimne nič, okrem obalu.

Je naozaj dôležité, aby to bral od nejakého renomovaného výrobcu, ktorý je o 30% drahší?

Áno aj nie. Na úvod je dobré, keď začína, zvoliť si niečo, čo je overené viacerými ľuďmi. Nemusí to byť najvyššia cena, ale skôr nájsť stred. Pretože s tým začína, musí si zvyknúť na to, aby mu to chutilo, aby mal dobrý pocit, pretože to je podstatné. Či je koncentrát taký alebo onaký, to je v podstate jedno. Skôr sa jedná o to, či mu to bude chutiť, je to príjemné. Aby vydržal v konzumácii, aby pravidelne dodával bielkoviny keď už bude cvičiť, bude mať svaly, bude veselý, pekný na kúpalisku a podobne.

Možno by som do toho skočil. Je nejaká zložka, ktorú keď vidíme, že obsahuje proteín, tak by ste ho neodporúčali kupovať?

Väčšinou keď tam je niečo domiešané. Napríklad, keď to je srvátkový proteín a na zložení je vidno, že je tam dohodená nejaká umelina, zbytočnosť a cena je porovnateľná s čisto srvátkovým proteínom. Potom to nie je transparentné. Čiže dávať pozor, či je 100 %-ný z hľadiska surovín.

Lebo sú napríklad proteínové tyčinky, kde je 50% sójového proteínu a 50% napríklad srvátkového proteínu. Človek si to normálne nevšimne, ide iba po gramoch bielkovín.

Keď hľadá začiatočník alebo človek, ktorý začína cvičiť, srvátkový proteín, tak pokiaľ vyhľadáva vyslovene srvátku a je v proteíne jedine srvátkový zdroj, tak väčšinou sa nemá čo pokaziť. Pozrie si, že obsah bielkovín je rádovo od 70 do nejakých 85 %, tak je to v poriadku. Tam sa nemá čo pokaziť. Potom jediná záležitosť je chuť, čo nemusí sadnúť každému. Druhá vec je, že ako sa to rozmieša, či je to instantizované alebo to nie je instantizované. Ale to už je komfort každého užívateľa. Potom už začneme diskusiu s ľuďmi, kde sa ich pýtame, či majú radšej čokoládu alebo banán alebo čo tvoji kamaráti, aké majú oni proteíny a podobné otázky.

Otázne je ako sa to potom odzrkadľuje na kondícii populácie, keďže 20-30 % populácie má horšiu kondíciu, ako tomu bolo pred tými 30 rokmi... Čo slovenskí výrobcovia proteínov a doplnkov. Aká je kvalita či výber na trhu?

Robia sa tu kvalitné a dobré produkty. Prečo nie? Sú dva typy výroby produktov, pričom väčšina ide prvou cestou, že sa nakúpi surovina z celého sveta. Takže surovina, ktorá je v slovenskom produkte, môže byť taká istá, ako je v zahraničnom produkte. Tu nastáva iba otázka ochutenia. To je proces, pri ktorom sa zmieša xy surovín, aby sa to ochutilo. Druhý spôsob je, že sa vyrába vlastná surovina na Slovensku, vlastná srvátka. Tam sa tiež robí analýza, má to určité parametre a tak isto sa to na konci ochutí.

Sú aj výrobcovia, čo si robia vlastnú srvátku?

Áno, sú. My poznáme dvoch výrobcov. Jedno je klasické, srvátkový koncentrát. Tam je to, z hľadiska užívateľa, na nižšej úrovni by som povedal. Pretože tam nie je proces instantizácie, musíte to rozmiešať. Ale rozmiešava sa to dobre, pretože v ňom majú nejakým spôsobom menšie čiastočky, sušia to na menšie čiastočky. Je jeden výrobca, ktorý robí aj špecializované veci. Hydrolyzáty, peptóny a podobne. To už je surovina, ktorá je naozaj pre vrcholovejších, respektíve má kvalitatívne parametre, vyváža sa do zahraničia pre ostatných.

V akej krajine majú najkvalitnejšie proteíny či srvátku?

Za najlepšie boli považované novozélandské produkty. Ale aj v Írsku máte niečo obdobného. My máme aj vlastnú výrobu, takže sme si tým všetkým prešli. Začali sme robiť proteíny, keď na Slovensku nikto netušil, že sa proteíny dajú vyrobiť. Robili sme to tu už nejakých 13 rokov. Dokázali sme to ako mladí chalani dotiahnúť z Ameriky. Teší nás, že to teraz prichádza.

Boli sme nadčasoví svojím spôsobom a naučilo nás to vnímať produkty z druhej strany. Nie len zo strany marketingu, ale aj zo strany výroby. Stále sa snažíme vzdelávať, byť v komunite odborníkov, odbornej verejnosti, aby sme sa na to vedeli pozrieť tak, že toto je teraz fakt funkčné a toto je teraz iba trendovosť, respektíve marketing. Tým, že robíme s vrcholovými športovcami, tak nemôžeme sa teraz sústrediť na trendovosť, ale práve na výsledky.

článok vznikol vďaka partnerom

Max Sport advanced nutrition

Max Sport je slovenská firma zaoberajúca sa vývojom funkčných potravín s cieľom byť značkou, ktorá ponúka svojim zákazníkom zdravšie a chutnejšie alternatívy ku klasickým sladkostiam. Spoločnosť Max Sport s.r.o. bola založená v roku 2006 s cieľom poskytnúť modernú výživu pre miestnych profesionálnych športovcov v oblasti atletiky a fitness. Počas niekoľkých rokov výrazne rastúceho dopytu po produktoch Max Sport - Protein a Life + Energy, sa tieto produkty stávali čoraz populárnejšími medzi bežnými ľuďmi. Tí hľadali zdravšie alternatívy stravy a chutnejšie alternatívy ku klasickým sladkostiam.

Tento trend viedol k tomu, že firma Max Sport sa v roku 2010 rozhodla kompletne zmeniť stratégiu a zamerať sa na miesta predaja, kde sa vyskytuje široká verejnosť. Bol dobrý krok a tyčinka Max Sport Protein Bar sa stala najpredávanejšou lokálnou značkou v segmente zdravej a športovej výživy.

Okrem už klasickej proteínovej tyčinky môžete pod rovnakou značkou Max Sport nájsť 18 ďalších druhov produktov, pričom veľmi silné zastúpenie majú 100% prírodné produkty Good morning, obľúbené raw tyčinky Paleo a bio novinky Protein Pasta.

Max Sport produkty sú vyrábané v moderných prevádzkach, ktoré spĺňajú tie najvyššie štandardy. Dôkazom je množstvo cien za inovácie z najväčších medzinárodných výstav v Paríži alebo z Dubaja, ale tiež aj udelenie ocenenia Superbrands na Slovensku. Ich posledným veľkým úspechom je zisk ocenenia Volba spotřebitelů v Českej republike pre produktovú radu Royal Protein. Cieľom Max Sport je byť značkou, ktorá prináša produkty 21. storočia a ponúkať zákazníkom zdravšiu a funkčnú podobu snackov.

Ďalšie články o silovom tréningu v našom magazíne

Prípadne si pozri ďalšie show

Nenašli sa žiadne komentáre.

Zanechať komentár