08.12.2017

Ján Valach Ako vyzerá strava a tréning profi cyklistu?

Počas epizódy sme sa venovali: • Ako vyzerá príprava na cyklistický tréning • Občerstvenie v rámci cyklistického tréningu • Strava cyklistu v 90. rokoch a dnes • Ako dopĺňať energiu počas výkonu

Myjavský rodák Ján Valach bol profesionálny cyklista, podarilo sa mu štartovať dva krát na olympijských hrách a svoj najlepší výsledok dosiahol v Pekingu 2008. Obsadil na pretekoch s hromadným štartom 62. miesto. Na letných hrách v Atlante ´96 skončil na 68. mieste. Práve hry v Atlante mu otvorili dvere do profesionálnej cyklistiky keď sa dostal do teamu G.S. De Nardi. V súčasnosti je riaditeľ v profesionálnom cyklistickom teame Bora hansgrohe a Petra Sagana priviedol k trom titulom majstra sveta.


Viktor Bielik: Som veľmi rád, že si prijal pozvanie. Si naším vzácnym hosťom. Teší ma to o to viac pretože ťa nevnímam ako funkcionára, aj keď teraz ťa všetci vnímajú ako športového riaditeľa v Bore, ale v mojej pamäti si v prvom rade športovec. Chceli by sme sa dneska trošku viacej baviť o výžive. Máš veľa odžité, nie len ako funkcionár, ale aj ako športovec. Bol si na Olympijských hrách v Atlante a potom aj v Pekingu. Ak by si si vedel spomenúť, vrátili by sme sa na časy okolo Atlanty. Okolo „96-teho“ si išiel do talianskeho tímu. Tvoje začiatky, čo sa týka stravovania, či to bola zmena alebo sa strava nejako neriešila a hneď si začal jazdiť.

Ján Valach: V prvom rade ďakujem za pozvanie. Bicyklujem od 9 rokov, prešiel som všetkými kategóriami aj zriadeniami ako športová škola, Dukla Trenčín a potom som bol profesionál. Keď zoberiem moje začiatky u seniorov, dostal som sa 22-ročný do Talianska, do talianskeho tímu, kde sme boli najskôr kontinentálny tím a potom profesionáli. V počiatkoch 90. Roky, ktoré boli... keďže sa bavíme o strave a dneska je to o strave... vychytané v cyklistike, myslím, že absolútne krízovými diétami. Všetko bolo o váhe. Zhadzovať a zhadzovať. Bol tam pomer výkon váha, na ktorý sa tlačilo. Myslím si a aj viem, že to boli „plienky“ a nedotiahnuté veci. Napríklad naozaj veľa ľudí na tom skončilo a dopadlo veľmi zle. Ja mám spomienky na začiatky, keď som prišiel do Talianska, manažér tímu na mňa nastúpil s tým, že budeme absolútne dietovať a chudnúť. Všetko čo sa dá. Každý cyklista má okolo 7-8 % tuku. Už je moc, keď máme mať do 10 %. Ideál tak pod 5 % dolu a v tom sa pohybovať. Samozrejme, správne schudnúť. V tej dobe to bolo, dá sa povedať, také ľahké bláznovstvo. (smiech)

Takže šlo hlavne o chudnutie, mali ste aj ideálnu hmotnosť?

Išlo hlavne o chudnutie. Mali sme okolo seba ľudí, aj doktorov. V tej dobe mi to prišlo celé zvláštne, kde sme sa hnali hlavne za tým, aby sme znížili hlavne hmotnosť.

To bol prvý šok?

To bol prvý šok. Druhý šok bol zmena stravovacích návykov. Tiež nám bolo prikazované stať sa Talianmi. Okej, môžeme sa stať Talianmi stravovacím návykom behom mesiaca. Ono nás to tak pomaličky začalo dobiehať.

Ale mediteriánska strava sa aj vo všeobecnosti najviac odporúča. Aj z hľadiska prevencie určitých kardiovaskulárnych ochorení. Čo bol problém? Bol problém s olivovým olejom? Alebo bol problém s niečím iným?

Nie, nie. Strava je výborná. Talianska strava je veľmi športová, ale nie každý ju dokáže variť veľmi dobre a po domácky. Je tam výborná strava. Dá sa vybrať neskutočne, dá sa nadstaviť dobrý jedalníček. Tiež záleží od toho, kto vás vedie a kto na vás tlačí. Tam to bolo dosť nešťastné, úplné diéty nadstavené. Môj pocit a návyk bol a od malička viem, že som potreboval viac proteínov pre výkon. Potreboval som balans. V Taliansku to bolo nahádzané na minimálne proteíny a viac cukru, čo mne postupom času naozaj vadilo. Dá sa povedať, že aj v príprave to dosť rozhodovalo.

Takže doma si bol zvyknutý jesť mäso. Čo ešte? Vajíčka a podobne. Potom, keď si prešiel tam...?

Presne, bol som navyknutý podľa tréningu a podľa prípravových postupností, z rána keď bol ťažký deň, keď bol dlhší tréning, mali sme aj proteíny, vajcia a tak ďalej.

Do toho slaninku?

Do toho cukry. Slaninu ani nie, skôr šunku. Tento návyk som nemal, slanina bola zatracovaná. Niekedy som si ju po večeroch dal, ale na raňajky to neprichádzalo v mojej dobe do úvahy. Tiež je rozdiel slanina a slanina. Hlavne proteíny. To boli vajcia, varené vajcia, nejaký hemendex. To čo dávalo základ, aby som vydržal celý tréning a dalo sa z toho ísť maximum.

Mlieko?

V tej dobe mliečne výrobky ako jogurt a mlieko... Mlieko veľmi nemusím. Stránim sa ho, odkedy som vo určitom veku a nebralo mi. Keď som jedol vločky alebo musli, tak boli robené s mliekom. Potom som prešiel na také, ktoré som si zarábal so studenou vodou deň dopredu. Bolo to ďaleko lepšie.

Z tejto stravy si prešiel na taliansku a tam začali do teba tlačiť špagety? (smiech)

Áno. Tam je to donekonečna o špagetách. Je to o cestovinách, to je obed večera, obed večera. Ale na raňajky skôr nie. Suché chleby, sušienky všelijaké. Dosť veľa rýchleho cukru, nešťastná kombinácia, ktorá mi vôbec nesedela. Vieme, že to nemôže sedieť nikomu...

Aj si mal nejaké problémy? Zdravotné?

Áno, ono to dôjde nejakým ťažkým chudnutím pri denno-dennom tréningu, kedy je objem 27 000 km za rok. Trénoval som 6 hodín v kopcoch. Pri takomto objeme... Plus preteky, mal som sto štartov do roka. To je veľmi veľa štartov do roka. Do toho stres, ktorý patrí k výkonom. Telo to začalo brať... Samozrejme, najskôr som zletel dole s váhou. Potom začala ubúdať sila, začali ubúdať kvality v tele. Viem ako hematokid začal klesať. Takže také nešťastné obdobie a v konečnom dôsledku som skončil. Problém s ťažkosťami s tráviacim traktom a po dvoch rokoch som si musel dať oddych na 4 mesiace a začať pekne od nuly.

To znamená, že si bol normálne liečený? Alebo? Asi si musel niečo zmeniť...

Bola to zmena hlavne v tom, že som naozaj ukončil sezónu predčasne a vydal som sa úplne iným smerom. Takým tradičnejším, samozrejme po konzultáciách s doktormi. Nabehol som na klasickú stravu. Na tú, ktorá je mi vyhovujúca.

Slovanskú?

Áno, presne. Tú, čo je mne príbuzná. Mne táto strava naozaj sedela. Keď som bol pretekár, tak som prešiel rôznymi očistami tela. Týmto smerom sa dá prejsť tiež a myslím si, že u športovca je to veľmi podstatné. Strava musí byť dobrá, aby telo bolo čisté a aby fungovalo správne. Pretože, keď nie je čisté, tak nikdy fungovať nebude. Potom som sa naštartoval naozaj od znovu a pekne to išlo hore. Malo to smer, od ktorého som sa mohol odpichnúť hore. Aj keď môžem povedať, že mám skúsenosť, že keď to človek v živote prepáli, ja som mal pocit, že moje telo už nikdy nešlo tak dobre, ako išlo predtým. Myslím si, že mi chýbalo nejakých 10 % od top formy.

Keby si porovnal 90. roky a možno prelom milénia, počas Tour alebo pretekov, čo ste vlastne jedli?

Ja som chodil etapové preteky týždňové a potom jednorázove preteky. Dokázal som ťahať maximálne dva týždne. V 90. rokoch to bola taká klasika, dnes to zostáva z určitých percent to isté. Ráno pred etapou musíte mať na tanieri uhľohydráty, čiže pomalé cukry. Musíte mať na tanieri proteíny. Každý jazdec si to mixuje podľa toho, ako potrebuje. V konečnom dôsledku sa pred etapou potrebujete nabiť cukrami.

Takže cereálie?

Vždy tam boli cestoviny alebo ryža.

Na ráno?

Áno, ráno.

To sú 90. Roky alebo prelom?

To sú 90-te. Ono to aj dodnes ostáva, pretože nedá sa pečivom dotiahnuť toľko, alebo to pocitovo nesedí.

Treba tam dať objem.

Treba ten objem cestovín alebo ryže alebo varené ovsené vločky. To je tiež určitý variant, plus vajcia, kúsok šunky a mix rýchlych cukrov ako marmeláda a iné.

Toto sa jedlo pred etapou. Keby to bola časovka? Niečo intenzívne od začiatku? Mení sa to alebo je to preferencia športovca, čo toleruje tráviaci trakt?

V konečnom dôsledku, keby sme sa bavili...

Ešte kľudne ostaňme v 90. rokoch, či si tam nejako rozlišoval. Mám intenzívne preteky, tak niečo iné alebo je to uniformne nastavené?

Áno, ak dlhá etapa, tak mix, ako sme sa bavili. Časovka, štarty bývajú poobede, čiže záležalo kedy bol štart časovky. Od toho si to musí pretekár nastaviť, aby 4 hodiny pred časovkou nejedol a potom si dal zhruba hodinu pred časovkou niečo malé, lebo energiu človek potrebuje.

Nejaký banán?

Môže to byť buď kvalitná tyčinka alebo banán a to je dosť málo u nás. Keď má byť výkon 40 minútový, nejaká tyčinka, ktorá sedí každému podľa trávenia. Mix rýchlych a pomalých cukrov. To je tyčinka, hodinu pred závodom je. Raňajky, človek sa nastavuje tak, aby sa vyhol káve, aby sa vyhol rýchlym cukrom, aby telo ostalo ešte v kľude.

Kávu pred etapou nie....?

Ale hej, kávu si dávame. Vieme, že to musí byť obmedzené. Snažíme sa, aby sme sa držali aj my pravidla jedna káva a dosť. Pretože telo si predsa potrebuje udržať cukry u seba a nedostať to von iným nápojom, lebo káva to dokáže na seba nalepiť...

Zvyšuje inzulín a cukry sa tým pádom stratia z krvi...

Hlavne sa potrebuje udržať telo v kľude. Čiže väčšinou sme boli od rána na pomalých cukroch.

Takže bolo to rozdelené, dnes sladké, sacharidy a cukor?

Áno.

Tak cestoviny sú s čím?

Cestoviny, záleží od každého. Buď so syrom s parmezánom, aby tam boli dobré a kvalitné tuky, tak základ olivový olej. Niekto si môže k tomu dať aj kvalitnú rajčinovú omáčku.

Maslo?

Maslové môžu byť.

Všeobecne maslo neriešite, vyhýbate sa maslu?

Kedysi 90. roky, vyhýbali sme sa, lebo „tuky“, nezdravé tuky. Bolo riešené zdravé tuky ako olivový olej a tak ďalej a maslo bolo medzi nezdravými. V konečnom dôsledku ľahký balans, občas si človek môže dať trošku, potrebuje hlavne povoliť mentálne. Dnes to máme tak, trošku masla nevadí. Tiež záleží aké maslo...

Zoberme naozaj čerstvé maslo, žiadne rastlinné nátierky, upravované chemicky priemyselne?

Nie, nie, keď má byť maslo na stole, tak čerstvé maslo, určite.

Posledné správy sú, že sa nepreukázala súvislosť konzumácie čerstvého masla so vznikom kardiovaskulárnych ochorení. Dokonca netreba to až tak posudzovať, že nasýtené a nenasýtené mastné kyseliny a toto brať do úvahy, ale brať celý produkt do úvahy.

Je to strašne ťažké určiť, pretože každý človek je iný. Ja som od 9 rokov v cyklistike, čiže cez 30 rokov a strašne veľa toho bolo kedysi. Keď si zoberiem ten prvopočiatok, základné veci sú stále rovnaké. Len boli obdobia a rôzne módy, by som povedal...

Vedel by si aj konkretizovať nejaké módne výstrelky, ktoré prišli?

Keby sme teraz zobrali cyklistické časopisy z čias 90. rokov, niektorí cyklisti dokazovali alebo tvrdili, že trénujú na jedno jablko 6 – 7 hodín a ľudia sa to snažili napodobniť doma. Potom to tak dopadlo. Niektoré veci boli také, že nemali žiadnu logiku. To bolo obdobie, kedy sa naozaj moc moc tlačilo na to, ako byť chudý. Nehľadal sa balans medzi tým, aký výkon má človek podať, čo je príbuzné jeho telu a čo chce dosiahnuť v ktorom období. To bolo dosť nepodchytené.

Keď sme stále, čo sa týka tvojich tréningov, čo vtedy pre teba znamenala „traťovka“?

„Traťovka“ je jedlo pre cyklistu, ktoré si môže zobrať do dresu a ide s ním na etapu. V našom období, kedy sme začínali, tak sme mali od malej bagety s trochou šunky a plátok syru až po tyčinky, ktoré boli vtedy dostupné, ale neboli také aké dnes, čiže naozaj sa niečo hľadalo.

Aj keksíky?

Niekedy to bol aj sójový rez, ktorý si myslím, že nie je nejaký zlý, ale aróma je dosť ťažká. Nebudeme kritizovať ,ale aj na „tom“ sa jazdilo. Každý si hľadal to svoje. Musli tyčinky a tak ďalej. Musli tyčinky vo výkone, niekedy ich človek cíti v žalúdku, takže každý potrebuje to svoje. Niekomu to sedí, niekomu to sedí menej. Taký mix, naozaj sme sa posúvali až tyčinkami, ktoré boli vtedy do záveru, ktoré boli sladké. Keď som bol junior, jazdil som napríklad na kokosovú tyčinku obalenú čokoládou, do určitého limitu, ktoré ovplyvňovalo počasie. Keď bolo teplo, celé sa to roztopilo vo vačku.

Dnes sú tyčinky robené lepšie, lebo sa tak netopia, dneska je rozdiel v technológii. Všetko je úplne inde. To bola klasika a bolo podstatné, že treba jesť stále a treba jesť od začiatku. Človek musel jesť od prvej polhodiny, keď sa to v cyklistike zamešká, každého to dobehne v podobe „hlaďáka“, taký slang máme na to. Ako je „traťovka“, tak je hlaďák. To je stav, keď nie sú cukry v tele a pretekár končí z minúty na minútu, tam už nie je pomoci.

A trénujete na „hlaďáka“ či nie?

Nie, nie, to neodporúčam. Myslím si, že to sú najväčšie chyby. Ranné prechádzky alebo nejaké core cvičenie do 20 minút, rozhýbať telo, môžu byť. Každý má na to iný názor, ale myslím si, že na pol hodinu, 40 minút by som to neodporúčal cyklistovi. Pretože má pred sebou ešte ťažký deň.

Ani teraz v podstate netrénujú na „hlaďáka“?

Ako som povedal, záleží od obdobia. V zimnom období v preteku určite nie. Väčšinou v prípravnom období pred raňajkami core cvičenie máme. V zimnom období a prípravnom období core cvičenia pred raňajkami áno. Na 20 minút.

Keď je základná príprava, naozaj len všeobecná, ako keď sa buduje kondícia, tak nie sú tam určité tréningy, dobre, nie na „hlaďáka“, ale obmedzil sa príjem energie? Či stále sa všetko vykrýva stravou?

Nie, je rozdiel deň pretek a deň tréning. Lebo deň pretek znamená, že vstanem ráno a ako pretekár, všetci to robia ako cez „kopírak“, nie je to niečo neznáme, hlavné jedlo musí byť 3-3,5 hodiny pred štartom, alebo sa musí skončiť tri hodiny pred štartom. Každý príde na raňajky ako potrebuje, najedia sa a tri hodiny do štartu nerobia nič. Potom hodinu pred štartom si zase môže niečo dať, predsa len človek je nervózny a tak ďalej tak. Trošku, tyčinku a potom sa ide na etapu.

Deň tréningový je iný, kedy sa raňajkuje, dajme tomu o ôsmej a tréning sa vychádza o pol desiatej. Je 1-1,5 hodiny a vlastne energia od začiatku tréningu je úplné iná. Človek nemusí toľko veľa zjesť a nemusí do seba dávať cestoviny. Dáva si normálne ľahšie raňajky, bagetu s niečím alebo možno ovsené vločky a o hodinu a pol má tréning. Čiže mu to stačí a zje menší objem jedla, kdež pred etapou je trojhodinový rozdiel, keď vieme, že tam bude úplne iné energetické vypätie ako v tréningu, kde si ho človek reguluje. V preteku to veľmi nereguluje, tam ide tak ako ide, zje samozrejme menej ako pred tréningom.

A počas tréningu?

Počas tréningu sú rôzne modely, niektorí pretekári si radi zastavia po tri a pol hodinách, dobrá zastávka.

Takže normálne obedík a tak?

Obedík nie, ale sa dá zastaviť niekde na malú bagetu, ktorú má so sebou. K tomu si môže dať kávu.

Coffee break?

Presne coffee break. Sú ľudia, ktorí to odsudzujú. Sú ľudia, ktorí to podporujú. Záleží na pretekárovi, ako mu to sedí. Keď trénuje sám doma, tak coffe breaky si robia pravidelne po tri a pol hodinách a potom dve hodiny domov dotiahnu. Záleží od toho, aký je tréning. Je to zhruba 20 minút, keď sa znova posadí na bicykel, telo sa naozaj chytí a cukry sa dostanú do tela. Kvalita záveru tréningu je iná, samozrejme, nemôže sa to robiť stále. Tréningy sú o energetickom nastavení, ktoré je strašne podstatné pri cyklistike a vlastne sa tam trénuje, okrem iného, aby telo vydržalo, aby malo stály príjem, dostatok energie, ktorú potom na záver môže využiť. Cyklistický výkon, dobre to vieš, je o závere. Tam musí byť telo nabité energiou a veľa pretekárov tam príde po 6 hodinách neskutočne nabitých energiou a idú jak stroje.

To chcem povedať, že keď je 6-hodinová etapa a oni idú v závere posledných 10 sekúnd určite cez 1000 wattov, tam špička... neviem povedať, koľko z tých dravých cyklistov...

1400 - 1500 wattov...

...to je úžasný výkon, to sa nedá ísť na tuky, to sa nedá vykryť len z nejakých zdrojov. Tam musí byť naozaj glukóza. Len to znamená, že si cyklista musí 6 hodín strážiť cukry. Mne z toho vychádza, že sa to asi nedá úplne doplniť, je tam obmedzenie, koľko dokáže počas cyklistiky zjesť. Naozaj musí ísť veľa na tuky, keď je dobre pripravený a musí ťahať tých 60 – 70, možno aj viac, percent počas etapy, aby si glukózu ušetril na koniec.

Veď o tom sú tréningy. To vieme všetci, tuková jazda, posúvať tukovú jazdu čím vyššie...

To sa nerobí tým, že sa dáva menej energie počas tréningu?

My počas tréningu naozaj jeme menej, tam sa dáva energia, presne ako hovoríš, aj to všetci všetky teamy robia a to je známe u cyklistov, tam sa energia dáva kedy už vie, že dobre, teraz to tam dám pretože... On si vie pekne tréning rozrátať, koľko pôjdeme, aké cvičenia, aká bude dĺžka, aký je terén a tam sa presne modeluje aj so stravou. Je dôležité mať dobre pripravený deň, mať plán na deň, aj stravovací, pretože to je neskutočne dôležitá časť cyklistiky nastaviť si tréning. Tam sa je možno o polovicu menej ako v preteku.

Prichádzajú „traťovky“ a jedlo, keď je potrebné. Tým sa trénuje telo, aby si dokázalo energiu strážiť, aby ňou neplytvalo, aby sa posúval do záveru s čo najviac energiou. Pretože, ak je pretekár v dobrej forme, keď je dobre pripravený, tak dôjde do posledného záberu, do posledného konca, ktorý je po piatich hodinách a letí. Ide tak isto, ako keby išiel od štartu na časovke, také isté tempo, čiže telo je nabité energiou, tým že je dobre trénovaný, v dobre je forme.

Ale nie je to tak, že dostane dve čisté fľaše na tréning a ide „stovku“ bez energie?

Nie, nie.

Manipuluje sa s tým ako keby...?

Určite. Treba robiť mix a treba rozlišovať situáciu. Musia mať nejaké nápoje, elektrolity a samozrejme čistá voda. Veľa čistej vody. Na tréningu sa používa viac čistej vody, ale minimálne jedna fľaša je dobrá, keď sa do nej niečo dá, čo pretekára posúva.

Úprimne povedané, aj v triatlone to robia niektorí železní muži, idú čisto na lačno, aby sa posunul tukový metabolizmus. Naozaj ide 10 -13 hodín závod, tam sa nedá doplniť energia, musí ísť z tukov. To je pre mňa zaujímavá vec. Fakt som si myslel, lebo niektorí „cyklo-odborníci“ aj v Čechách to odporúčajú, že športovec by mal z času na čas ísť na čistú vodu 100 km bez toho, aby doplňoval energiu, naučil organizmus. Možno je to kontraproduktívne a potom má fakt nízky výkon.

To by som poopravil, naozaj tie tri hodiny, tri a pol, sa dá zvládnuť na čistú vodu. Keď má človek normálne raňajky a nemusí sa prejesť, tak dobre trénovaný cyklista nepotrebuje k minimu nič. Je to zbytočné v takýchto, pre nás, krátkych tréningoch.

Aha okej, tri hodiny je pre vás krátky tréning? (úsmev)

Áno, tak to je pre každého cyklistu. Okrem časoviek, tie boli kratšie, niekedy dve hodiny. Keď som trénoval, niekedy som sa chodil len „vyjazdiť“ tri a pol hodiny. Mal som telo nadstavené tak, že aj pred Majstrovstvami sveta, aj pred Olympiádou som sa musel v ten deň zapracovať a potreboval som na to tri hodiny, aby som mal na druhý deň dobré nohy. Čiže tri a pol hodiny sú pre trénovaného cyklistu nič.

Takže to môže ísť bez energie?

Vytrvalostne úplne v pohode, jasné.

Aha dobre, rozumiem, lebo sme sa nechápali. Takže pre teba cyklistický tréning je 6-7 hodín. Ak dopĺňať, tak po 2 – 3 hodinkách....

Áno, 4 a pol až 7 hodín mám taký základný tréning. Ale 3-3,5 hodiny, to nemá význam.

Dobre takže to dokážu ísť na vode?

Áno.

„Stovka“ sa dá?

To aj každý tak rieši, je tiež rozdiel, aký deň je pred tým a aký deň je potom. Keď mal pred tým ťažký tréning, niekedy telo môže pociťovať hlad a niečo si chalan dá. Naopak, keď je deň pred tým ťažký tréning, tak telo je už tak nadstavené, že naozaj nemá na druhý deň pocit hladu. Človek musí reagovať aj na svoje pocity.

Okej, už v tom máme jasno, už chápem, čo znamená pre teba tréning, že pre teba hodinu a pol neznamená tréning. Ty si športový riaditeľ, pracuješ nie len s Petrom Saganom, ale aj s tímom, s mladými chalanmi, ktorí začínajú v profi cyklistike a tak ďalej. Čo im napríklad chýba, že nedokážu odjazdiť celú etapu. Niečo im asi chýba, keď v polke alebo v trištvrťke im dôjde „para“...

Etapa nie je len o energii, je to aj o tom, že v cyklistike a najvyššej protour cyklistike, sa od štartu v prvej hodine riešia veci ako úniky. To je neskutočne rýchla hodina. Pokiaľ sa nepraví únik, tak sa ide naplno a človek ide až do zakyselenia. Pretekári musia chytať nástupy, sami musia ísť do nástupov. Môže v tom byť nejakých 15 minút kopec. Čiže aj tí najlepší sa „nevozia“, ale idú vo svojich tempách, pretože sú lídri. Oni sa nedostávajú do „zakyselenia“, ale „robotníci“ áno. Potom sa zvoľní a vtedy sa začne telo upratovať. Ide sa tempo a potom do záveru, posledné dve hodiny, nehovorím, že sa potom ide pomaly.

V dnešnej dobe sa chodí stále rýchlo a už to nie je také ako od štartu. Pracuje už len jeden tím. Môže tam byť kopec. Telo cyklistu sa až do toho finále nastavuje na záver. Dobre trénovaný alebo kto má formu, je dobre vyladený, tak do záveru dôjde nabitý energiou. Kto je v horšej fáze sezóny, tak používa stále viac a viac energie na to, aby bol v „balíku“ a stíhal tempo. V momente, keď sa zrýchli a robia sa úniky, robí sa selekcia, tak odpadáva. Nemá energiu.

V Eurosporte počúvame, že dostávajú bagety a nejaké vaky. Čo majú v tých vakoch, že „vylezú“ na kopec. Tam zase dostanú nejaký vak. Majú tam nejaký chlebníček. Zmenilo sa niečo v tom čo bolo a teraz? Sú nejaké trendy? Prišiel si do Bory, do nového tímu, niečo sa zmenilo?

Tak u nás v tíme, vzhľadom na sponzora a manažéra, ktorí veľkú podstatu dávajú do stravy, máme veľmi dobre nadstavenú stravu. Máme aj dietológa, aj doktorov. Naozaj si uvedomujeme, že v strave je strašne veľa, v zdravej strave je strašne veľa. V strave každého jednotlivca je úplná podstata. Máme 27 pretekárov, nie je to jednoduché, ale týmto smerom sa uberáme. Na bufete chalani dostávajú vaky. Väčšinou zhruba okolo 90-teho kilometra je bufet, dovtedy musia vydržať s tým, čo majú a keď niekto nevydrží, ide si do auta zobrať vak, to je v pohode

Aha, takže do 90-teho kilometra ide čo má natrénované. Má tam asi jointové energetické nápoje a do 90-teho kilometra neje bagety?

Nie, práve to chcem povedať, chalani si nabalia do vreciek „traťovky“.

Sú dobré?

Dobré sú a s tými pretekár príde na bufet. Máme zhruba 200 km etapu alebo 250 km etapu, tam môže byť prvý bufet, môže byť aj extra bufet, to záleží len na nás. Oficiálny je prvý bufet okolo 90-teho km a tam má zhruba svoje „traťovky“ pojedené, takže každý si zoberie toľko, čo potrebuje.

To sú tyčinky alebo banány?

Áno. Nikto nebude brať viac ako potrebuje. Pretože to je váha a cyklistika je o váhe, o každom grame. V prvej etape sa vychádza z pomalých cukrov, čiže ryža, z ryže môžu byť spravené koláče, bageta s trochou šunky.

To je už bufet?

Nie, to je od štartu.

To čo má? Takže on nemá zabalenú nejakú tyčinku, ktorá má trvanlivosť dva roky.

Aj má, je to mix. Chalani majú na výber určité produkty, ktoré sú od tyčiniek, proteínové a uhľohydrátové tyčinky. Na výber je x tyčiniek, k tomu máme pripravené od masérov práve ryžu, také malé kocky z varenej ryže. Potom sú tam porobené bagety, koláče, môže byť aj figový džem a tak ďalej. Piškótové cesto býva k dispozícii. Majú na výber zo desať zo pätnásť druhou „ traťoviek“. Podstata je, že začíname od pomalých cukrov a nerozbijeme metabolizmus a postupne sa prechádza do rýchlejších a na záver prichádzajú gély.

To znamená že ryžové, si vravel uvarená ryža a koláčiky, to asi nie je až také sladké, keď si vravel, že rýchle cukry tam nie sú?

Presne, ryža sa dá uvariť rôznymi spôsobmi. Keď sa bavíme konkrétne o nej, dá sa pripraviť na slano a my začíname slanou. Parmezán, niekedy trošku slaniny tam môže byť, šunka. Potom sa posúvame do trošku sladšej ryže, kusy ovocia, kusy sušeného ovocia tam môžu byť. Týmto sa posúvame etapou, môžu tam byť rýchlejšie tyčinky, kde je ešte rýchlejšia energia a na záver prichádzajú gély. Ale takto sú nadstavení všetci, to nie je žiadne tajomstvo. (úsmev)

Bežný človek do profi tímu nahliadne ťažko, do akéhokoľvek tímu, takže sme za toto vďační, že sa môžeme baviť o takýchto veciach. Dobre a ten bufet na 90-tom kilometri, okrem tyčiniek a ryžových koláčikov?

Vždy dve fľaše.

V nich je tekutina?

Hej, podľa toho, aké je počasie, buď elektrolity a čistá voda alebo cukry. Nápoje sa dajú namixovať. Keď je zima, je to o viacerých cukroch a naopak, keď je horko, tak je to redšie, organizmus toľko nepotrebuje v podobe tekutiny, lebo chalani vypijú desať fliaš v teplom počasí. Desať, niekedy osem.

Zhruba lliter na hodinu?

Záleží od pretekára.

Aj klimatických podmienok asi?

Tlačíme na to, aby pili, lebo to je podstatné. Keď si spomeniem na dobu, na Majstrovstvá sveta, kde Peter vyhral, tam bolo naozaj 40 stupňov a mal som na starosti troch pretekárov. To bol prúser, lebo do auta musíte dostať neskutočný počet fliaš. Ja som mal troch, okej, čo Taliani? Keď majú deviatich? Vzadu je chladnička, ktorá im nemohla v žiadnom prípade vydržať, takže museli mať zastávky, kde chladničku dopĺňajú. Ale my sme mali s naším masérom Marošom vymyslené bufety, aby chalani mali pitie. Veľa krát sa ide rýchlo a pretekári nestíhajú alebo nemôžu ísť dozadu, lebo v tom momente je bočný vietor a keby šiel „domestik“ po fľašu, už sa nikdy nevráti.

Chalani sú odkázaní na to, čo majú a vtedy sme mali stojan, dbali sme na to, aby chalani pili. Tlačil som na nich a chalani to zobrali trošku s humorom. Aby sa aj chladili a hlavy si chladili, lebo to je podstatné, keď si človek nezachladí hlavu. Predsa len dokáže zájsť záver v takomto extrémnom počasí, keď výkon má byť 6 a pol hodiny a oni mi vypili 18 fliaš za 10 km neutrálneho štartu! Čiže neboli sme ani na preteku a ja už som rozmýšľal, odkiaľ v tej púšti zoberiem vodu.(smiech) Trošku panika, ešte si robili zo mňa srandu. Ale v pohode. Boli sme pripravení a samozrejme zvládli sme to, ale tak bola to komická situácia. (Peter Sagan sa stal Majstrom sveta pozn. red.)

Na každej etape sú gély?

Hej.

Tam sa špurtuje asi na konci?

Dnes sú rôzne druhy gélov, to dobre vieš.

Čo je pre teba dobrý gél?

Pre mňa je dobrý gél, ktorý sedí tráviacemu traktu, ktorý dokáže telo prijať a ktorý pretekár cíti. Nemá z neho rozbitý žalúdok, po etape a na druhý deň, čo je strašne podstatné.

Pozeráte Ečka?

Ečka, na jednej strane sú sponzori, ktorý nám gély dajú, na druhej strane sme už v Pro tour, tak nezoberieme hocijakú firmu. Čiže komunikuje sa s najlepšími firmami, ktoré majú aj biogély a takéto veci, ktoré sú na trhu naozaj najlepšie. Niekedy je tam dokonca pomixovaný banán.

Takže asi sa nebavíme o komerčných géloch?

Ale hej, sú to komerčné gély.

Keď sú napríklad lyže svetových slalomárov tak je rozdiel, keď má lyže pretekár ako Svindal a keď tie isté lyže kúpiš niekde za možno 900 € v komerčnom markete, to sú dve úplne odlišné lyže. Či je rozdiel v tých géloch?

Myslím si, že v cyklistike nie. Sme pri tom, keď sa vyvíjajú veci, testujú sa veci.

Dáte feedback?

Dáme feedback, samozrejme, od toho je cyklistika, že každému sponzorovi, ktorý vstúpi a je v spojení s cyklistikou a so športom sa to vyžaduje, tak sa to robí. Spätný feedback, či oblečenie, či bicykle, či materiál. Aj strava, informácia im musí ísť naspäť. Lebo oni sa chcú tiež posúvať a feedback od najlepších pretekárov je veľmi dobrý, pretože tam sa to povie na rovinu. Sedí, nesedí. 

Článok vznikol vďaka podporovateľom a partnerom

Max Sport advanced nutrition

Max Sport je slovenská firma zaoberajúca sa vývojom funkčných potravín s cieľom byť značkou, ktorá ponúka svojim zákazníkom zdravšie a chutnejšie alternatívy ku klasickým sladkostiam. Spoločnosť Max Sport s.r.o. bola založená v roku 2006 s cieľom poskytnúť modernú výživu pre miestnych profesionálnych športovcov v oblasti atletiky a fitness. Počas niekoľkých rokov výrazne rastúceho dopytu po produktoch Max Sport - Protein a Life + Energy, sa tieto produkty stávali čoraz populárnejšími medzi bežnými ľuďmi. Tí hľadali zdravšie alternatívy stravy a chutnejšie alternatívy ku klasickým sladkostiam.

Tento trend viedol k tomu, že firma Max Sport sa v roku 2010 rozhodla kompletne zmeniť stratégiu a zamerať sa na miesta predaja, kde sa vyskytuje široká verejnosť. Bol dobrý krok a tyčinka Max Sport Protein Bar sa stala najpredávanejšou lokálnou značkou v segmente zdravej a športovej výživy.

Okrem už klasickej proteínovej tyčinky môžete pod rovnakou značkou Max Sport nájsť 18 ďalších druhov produktov, pričom veľmi silné zastúpenie majú 100% prírodné produkty Good morning, obľúbené raw tyčinky Paleo a bio novinky Protein Pasta.

Max Sport produkty sú vyrábané v moderných prevádzkach, ktoré spĺňajú tie najvyššie štandardy. Dôkazom je množstvo cien za inovácie z najväčších medzinárodných výstav v Paríži alebo z Dubaja, ale tiež aj udelenie ocenenia Superbrands na Slovensku. Ich posledným veľkým úspechom je zisk ocenenia Volba spotřebitelů v Českej republike pre produktovú radu Royal Protein. Cieľom Max Sport je byť značkou, ktorá prináša produkty 21. storočia a ponúkať zákazníkom zdravšiu a funkčnú podobu snackov.


Portál Cvičte.sk

Cvičte.sk je mediálny portál, ktorého snahou je v prvom rade motivovať všetkých k pohybu a zdravému životnému štýlu. Denne prináša svojim čitateľom zaujímavé informácie o cvičení, stravovaní, rôznych podujatiach a zaujímavých osobnostiach športového života. Jana Šimkovičová s jej tímom žije športom každý deň a túto vášeň pretavuje práve do informácii, ktoré zdieľa s čitateľmi. Aktuálne je ich viac ako 300 tisíc mesačne. Popri portáli CVIČTE založila spolu s manželom vydavateľstvo FITnamotávka, ktoré sa venuje vydávaniu 100% zdravých kníh. Najnovším titulom sú ZDRAVÉ RÝCHLOVKY.


Orechové nátierky LifeLike

Orechové krémy LifeLike vznikli z jediného dôvodu. Z vášne k aktívnemu životnému štýlu a kvalitným potravinám. Libor Mačalík s jeho ženou Vendulou našli po záľube vo fitness aj záľubu v orechoch. Preto namiešali domáce arašidové maslo.

Arašidový krém chutil aj kamarátom a postupne vznikali mandľové, kešu alebo lieskové krémy. Rovnako kombinácia s kokosom, čokoládou alebo jedinečná séria Twister. Všetky majú spoločné jedno. Kvalitu. Poctivosť. Čerstvosť.

Prečítaj tiež z nášho Ako byť FIT magazínu

Nenašli sa žiadne komentáre.

Zanechať komentár