28.02.2018

Kardiológ Prof. Viliam Bada Čokoláda, vajcia aj červené mäso sú vhodné pre naše zdravie

Prepis rozhovoru

Rozhovor s prof. Badom viedol tradične Viktor Bielik. Počas epizódy sme sa venovali: • Červené mäso • Čokoláda • Vajcia a cholesterol • Transmastné kyseliny, margaríny a rastlinné oleje • Ochorenia srdca, ciev a cukrovka

Profesor Viliam Bada je skvelý rozprávač a skúsený rozhľadený človek. Najzaujímavejšie sú jeho názory na tuky, maslo, slaninu, čokoládu či červené mäso. Celý diel bol jedna veľká inšpirácia a je fascinujúce, ako spája rôzne fakty a teórie do príbehu. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil 28.6. 1967. Od 1.9.1967 nastúpil na III. internú kliniku LFUK, (prednosta akademik T. R. Niederland), do kardiologickej skupiny pod vedením Prof. MUDr. J. Gvozdjáka, DrSc. Na III. internej klinike LFUK pracuje doteraz.c

Pre potreby verejnosti napísal r. 2014 knižku: Ako sa dá predchádzať chorobám srdca a ciev, ktorá v r. 2017 vyšla v II. rozšírenom a doplnenom vydaní


Viliam Bada: Keby ste u nás na vedeckej konferencii povedali, že maslo, alebo masť patria k zdravej výžive, tak vás ešte aj dnes pomenujú menom kniežaťa Myškina z románu Fiodora Michailoviča Dostojevského...

Viktor Bielik: To vážne?

Patrí k zvláštnostiam ľudskej pamäte, že niektoré skutočnosti v nej zostávajú hlboko zakotvené, hoci ich pravdivosť nikto, nikde neoveril. Na iné ľahko zabúdame. K takýmto neprávom zabudnutým osobnostiam patrí doktor Aleš Hrdličku (1869-1943) rodáka z českého Humpolca na Vysočine, ktorý sa stal špičkovým antropológom a napokon riaditeľom oddelenia antropológie na Smithsonian Institution, vo Washingtone DC. Po dobu 5 rokov robil antropologický výskum na juhozápade USA, v Arizóne a Mexiku, medzi Indiánmi, vrátane kmeňa Pima. Celkove vyšetril asi 2000 jedincov a konštatoval všeobecne veľmi dobrý zdravotný stav, so sklonom k dlhovekosti. V roku 1900 sa uskutočnilo sčítanie obyvateľstva Spojených štátov a jednou zo sledovaných položiek bol počet storočných . U bielych mužov to boli traja storoční na milión obyvateľov, u žien šesť na milión . Ako to bolo u Indiánov? Muži 224 na milión a u žien 254 na milión.

Tento rozdiel bol tak zásadný, že sa nedal vysvetliť jednoduchou numerickou chybou, alebo použitím nevhodnej metodiky spracovania údajov. Tá bola u obidvoch skupín identická. Najprijateľnejším vysvetlením sa javil rozdielny spôsob života a stravovania. Indiáni mali voľnejší spôsob života, inú hierarchiu hodnôt a mali viac aktívneho pohybu. Hlavnou potravou Indiánov bolo mäso divo žijúcich bizónov, ktorých Indiáni lovili na jar a v jeseni. Červené mäso z divo žijúcich bizónov nemalo žiadne negatívne účinky na zdravie a očividne neskracovalo ich život. Aleš Hrdlička ďalej potvrdil, že Indiáni nepatria k pôvodným obyvateľom severoamerického kontinentu, ale pochádzajú z Ázie. Dospel tiež k pozoruhodnému záveru, že všetci ľudia majú spoločný pôvod. Túto tézu v plnej miere potvrdila ako pravdivú až analýza sekvenácie ľudského genómu v novom miléniu, ktorá až dodnes nie je vlastne úplne ukončená. Svoje poznatky zhrnul Aleš Hrdlička v 460 stranovej publikácii, ktorá je v Smithonianovom ústave vo Washingtone, DC. Dnes je situácia oproti časom Aleša Hrdličku iná.

Indiánov Pima v Arizóne charakterizuje mimoriadne vysoký výskyt tučnoty a jeden z najvyšších výskytov cukrovky 2. typu. Vysvetlenie súčasného stavu sa snažili príslušní odborníci objasniť v dávnominulých dobách, keď mal byť kmeň Pima vystavený veľkému nedostatku potravín. Kritické obdobie hladomoru prežili len tí, ktorí vynikali schopnosťou šetriť energiu. Tí, ktorí to dokázali a prežili, sa stali teraz obéznymi. Teória šetriaceho fenotypu sa javila racionálnou až dovtedy, pokiaľ v susednom Mexiku neboli objavení Indiáni kmeňa Pima bez tučnoty a bez zvýšeného výskytu diabetu. Indiáni kmeňa Pima sú v Mexiku štíhli, nežijú v rezervácií , neobľubujú sortiment rýchleho občerstvenia, musia sa starať o seba a nezabudli sa pohybovať. Niet nad prirodzený spôsob života.

Spomenuli ste bizónie, červené mäso. Poznáte práce, ktoré uvádzajú, že už 50 g profesionálne spracovaného mäsa alebo výrobkov ako slanina, zvyšujú kolorektálny karcinóm o 19 %? Našiel som štúdiu, ktorá v súvislosti s kolorektálnymi ochoreniami hovorila dokonca o nejakých 46 %. Napríklad u červeného mäsa sa to nepotvrdilo. Takže červené mäso, ktoré nie je ďalej upravované, konzumácia 100 g za deň nezvyšuje riziko kolorektálnych chorôb.

Tvrdenie, že červené mäso je apriori zlé, vyvrátil už Aleš Hrdlička. Bizóny žili voľne, pásli sa a mali pohyb. Dnes je bežné, že hovädzí dobytok sa vôbec nepasie, kŕmený je divotvornými zmeskami plnými obilovín. Tým, že zvieratá vôbec nechodia na pašu, stoja v stajniach, v podstielke majú vlastné fekálie, ktoré sa dostávajú do ich tráviaceho traktu. Bežná črevná baktéria Escherichia coli môže mutovať a stáva sa pre človeka nebezpečnou. Normálny dobytok sa potrebuje pásť a živiť sa trávou. Určite ste videli aj v našej TV švajčiarskych sedliakov, ako aj teraz v 21. storočí na vlastných chrbtoch znášali z ťažkoprístupných vysokohorských lúk voňavé seno ako zimné prilepšenie pre svoje kravičky. Lúky sa v horách kosili aj u nás. Seno sa uskladňovalo v seníkoch a v zime zvážalo na sánkach. Hovädzí dobytok sa má pásť. Prírodu neoklameme. Ak to vedia vo Švajčiarsku, platí to aj u nás. Ak sa vytýčila téza, že zdravé je to, čo prináša zisk, klameme si do vlastného vrecka. „Geld regiert die Welt“, peniaze vládnu svetom, sú tu na najnevhodnejšom mieste.

Aké je riešenie?

Pomoc je návrat ku koreňom. Musíme si uvedomiť, prastarí rodičia mali obrovský cit k svojmu prostrediu, nadovšetko si vážili zem, pôdu, ktorá ich živila. Krajec skutočného chlebíka, ktorý sa nikdy neprejedol a natretý voňavou bravčovou masťou s kolieskami cibule z maminých rúk bol najväčšou pochúťkou. Vajcia patrili k základným potravinám. V každom dvore kotkodákali sliepky , kikiríkali parádni kohúti.

Vajce je úžasná vec. Podržať v dlani, len na chvíľu čerstvo vyliahnuté žlté kuriatko a pozorovať, ako ho jeho mama starostlivo učí zobať, je zážitok. Vajce obsahuje všetky živiny, všetky aminokyseliny, vitamíny, minerálne látky, vrátane železa, stopové prvky , omega-3 mastné kyseliny, všetko čo je potrebné na kvalitný, plnohodnotný vývoj. Pani Emma Morano zo severného Talianska, sa dožila 117 rokov a 132 dní, zomrela na Veľkú noc 2017. Mohla sa dožiť aj viac, zomrela v kresle svojho bytu, neužívala žiadne lieky. Keď mala 22 rokov, zistili jej anémiu (málokrvnosť). Bola z chudobných pomerov. Vtedajší lekár jej odporúčal, jesť denne tri vajcia. Tri vajcia denne, zvyčajne 2 jedávala surové. Na jedno si nezvykla, prestať ich jesť.

Za svoj život zjedla vyše 100 000 vajec! Vajce obsahuje látky, ktoré zlepšujú zrak, zlepšujú mozgovú činnosť, vzácni vitamín D. Tí, ktorí majú v príbuzenstve Alzhaimerovu chorobu, si musia uvedomiť, že hlavnou prevenciou pred jej vznikom, popri trénovaní mozgovej činnosti, je plnohodnotná strava, vrátane vajec. Vajce je mimoriadne zdravé, neobsahuje žiadne transmastné kyseliny. A čo je najväčšie pozitívum? Sú tam omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú aj v rybách a chránia činnosť srdca. To je komplexná potravina.

Žiadne transmastné kyseliny?

Prof. Fred A. Kummerow zohrával veľkú úlohu v boji proti transmastným kyselinám. V roku 1957 dokázal, že u všetkých ľudí, ktorí zomreli na srdce, v ich cievnej stene sa našli inklúzie niečoho neznámeho. Vďaka tomu, že bol biochemikom na univerzitnom pracovisku, mal k dispozícii moderné analytické metódy. Dokázal, že inklúzie v cievnej stene sú transmastné kyseliny, čo sú mononenasýtené mastné kyseliny, kde sa molekuly vodíka v blízkosti dvojitej väzby z normálnej polohy cis, dostávajú do opozície v polohe trans. Malá zmena, ale následky sú ďalekosiahle. Teplota topenia sa dostala na hodnotu 45° C, ktorá sa v ľudskom organizme nevyskytuje ani pri najťažších infekciách. Tieto anomálne tuky sa chovajú veľmi agresívne: zvyšujú „zlý“ LDL cholesterol a znižujú „dobrý“ HDL cholesterol. Prof. Kummerow bol prvým, kto začal bojovať proti priemyselne vyrábaným transmastným kyselinám. Výrobcovia margarínov, kde sa priemyselne vyrábané trans mastné kyseliny vyskytujú urobili všetko preto, aby jeho práce nejakým spôsobom zdiskreditovali. Aj sa im to darilo.

Lož má krátke nohy, v tomto prípade ten čas nebol vôbec krátky. Profesor Sanders z Kodane meral obsah trans mastných kyselín v potrave. Bolo to r 2001. V Českej republike to bolo rovných 40 g na deň. Zdroj: hranolčeky, nugety, čiže fastfood, sušienky, koláče, dobošky, hotové pekárenské výrobky. Napokon kukuričné pukance. Aj vás asi zaskočilo, že v pukancoch sú trans mastné kyseliny. Dostali sa tam, lebo sú nositeľmi vône a chute. A pukance musia byť dnes vanilkové, čokoládové, malinové. V roku 2001 bola v Dánsku spotreba trans mastných kyselín 30 g/deň. V Dánsku prijali prísnu legislatívu obmedzujúcu maximálnu spotrebu priemyselne vyrábaných trans mastných kyselín pod 0,5g /deň. Dánsko je najstarším európskym kráľovstvom. Dáni dôverujú kráľovskej rodine, dodržiavania zákona bolo preto na veľmi vysokej úrovni.

Silným motívom bolo aj Grónsko, ktoré v minulosti patrilo Dánsku. Grónski Inuiti majú výnimočný jedálny lístok v ktorom dominujú ryby, tulene, veľryba grónska, špeciálne kvasené vtáčatá, žiadna zelenina a ovocie, žiadne fast foody. Inuiti, žijúci v Grónsku, majú oproti Dánom 10-krát nižšiu srdcovocievnu úmrtnosť. Dánsko je menšie ako Slovensko, má menej obyvateľov. Zostalo vo svojom boji s priemyselne vyrábanými trans mastnými kyselinami osamotené. Nikto ho nepodporil. Skôr bolo terčom posmeškov.

Ako to celé dopadlo?

Prešlo 10 rokov a tu sú výsledky. U dánskych mužov klesla srdcovocievna úmrtnosť o 57 % a u žien o 59 %. Komisár pre zdravotníctvo a bezpečnosť potravín v EÚ, Vytenis Andriukaitis, vystúpil na jeseň r. 2016 pred plénom EÚ v Štrasburgu. Na choroby srdca a ciev zomiera ročne v Európskej únii okolo 600 000 ľudí. Dáni dokázali obdivuhodný výsledok. Na základe výskumu boli označené priemyselne vyrábané transmastné kyseliny za najškodlivejšie z pomedzi všetkých tukov, ich zákaz sa zatiaľ v EÚ odkladá, potrebná je tzv. dopadová štúdia. FDA (americký úrad na kontrolu liečiv a potravín) označil priemyselne vyrábané trans formy mastných kyselín, názvom, že nie sú pre ľudské zdravie bezpečné. Navrhuje ich zákaz už v júni 2018.

Dostávame sa k otázke spracovania potravín...

V každom lepšom obchode, nájdete kútik bio potravín. Sú tam bio kečupy, bio syry, bio čaje, bio olivový olej. Bio margarín tam nenájdete, hľadáte ho márne, bio margarín nejestvuje.

Sú tam bio rastlinné oleje. Spracované rastlinné oleje tam nie sú.

Keď kupujete rastlinné oleje, tak sú krásne čisté, bez zápachu. Taký olej v skutočnosti neexistuje, všetky oleje majú prirodzený zápach. Najpredávanejší u nás je slnečnicový olej. Mal som šťastie, že v minulosti som jedával nerafinovaný slnečnicový olej, ktorý mal veľmi špecifický zápach aj chuť. Za bývalého Sovietskeho zväzu boli konzervy, väčšinou rybie, s nerafinovaným slnečnicovým olejom. Dezodorácia oleja sa robí tak, že olej sa zohreje na xy stupňov Celzia (odslizený a vybielený sa po vyhriatí na teplotu 185 až 255 °C privádza do nevyhrievanej krátkocestnej spádovej vákuovej odparky a odkyslenie a dezodorácia oleja sa uskutočňuje následne destiláciou z tenkého padajúceho filmu, bez stierania pri tlaku 201 až 1000 Pa a teplote 181 až 250 °C. Týmto spôsobom sa z oleja odstránia vo forme destilátu voľné mastné kyseliny a látky spôsobujúce nežiaducu chuť a zápach. Pozn. red.) a vtedy sa začnú vyrábať aj v olejoch nebezpečné transmastné kyseliny.

Ako sa dá predchádzať chorobám srdca a ciev

Ako je to so slaninou?

Po prvé, spotreba nasýtených tukov je najvyššia kde? V Európe je suverénne najlepšia krajina, čo sa týka kardiovaskulárnej mortality, Francúzsko. Čo sa týka spotreby nasýtených tukov, sú Francúzi na prvom mieste. Boli ste vo Francúzsku?

Niekoľko krát.

Dokonca! Videli ste niečo ako diétna reštaurácia? To neexistuje.

Priznajme, že Francúzi jedia málo.

Ale všetko.

Keď sme tam prvý krát prišli, tak nám ponúkli predjedlo, jedlo a na konci bol dezert a syr. Ale bolo toho tak málo, že bežný Slovák, zvyknutý jesť naozaj veľa, bol trošku zaskočený. Jedna vec je istá, že jedia nasýtené tuky asi viac ako u nás.

Teraz ste použili vetu, že asi viacej... Nasýtený tuk je napríklad maslo.

Aj slanina.

Aj slanina, maslo je na tom ešte „horšie“, lebo má aj prirodzené transmastné kyseliny. Tie sú však normálnou súčasťou mliečnych produktov prežúvavcov (kravy, ovce, kozy). Vznikajú pri prežúvaní trávení tráv , enzymatickým procesom. Tak ako prirodzene enzymaticky vznikajú , po požití takejto potravy sa v ľudskom tele ľahko enzymaticky odbúravajú. Porovnávať prirodzené a priemyselne vyrábané trans mastné kyseliny nie je racionálne, patrí to k obľúbeným pseudoargumentom výrobcov margarínov. U nás na Slovensku máme spotrebu masla 2,9 kg/ obyvateľ / rok. Koľko majú Francúzi?

Na francúzsku gastronómiu by som povedal, viac...

Áno, máte pravdu :7,9 -8,2 kg/obyvateľa a rok, pričom v rebríčkoch úmrtnosti na srdcovocievne choroby patria v Európe k najlepším. Pravý francúzsky croissant je z čistého masla. U nás si kúpite croissant s trvanlivosťou 7 dní. Vydrží. Francúzi oprávnene protestujú. Chuť aj vôňa sú iné, chýba maslo. Naproti tomu priemyselne vyrábané transmastné kyseliny vznikajú procesom hydrogenizácie, keď sa do tlakovej nádoby vyhriatej na teplotu 220°C vháňa pod tlakom 140kPa plynný vodík, preto sa to nazýva hydrogenizácia.

Snahou tejto drastickej operácie je presunúť molekuly vodíka z prirodzenej polohy CIS do polohy TRANS, kde sú molekuly vzájomne v opozícii, naviac sa mierne zakrivená molekula mastnej kyseliny napriamy. Aby sa to udialo, treba ešte katalyzátor (urýchľovač), najlepším je práškový NIKEL. Patrí medzi alergény a potenciálne kancerogény. Výsledný produkt je zmena skupenstva, z tekutého oleja sa stáva, podľa intenzity a dĺžky procesu hydrogenizácie, látka s rôznymi stupňami tuhosti. Hydrogenizované tuky zlepšili vzhľadovú štruktúru potravín, podľa niektorých sa zlepšila aj chuť, ale najmä, potraviny dlhšie vydržia, nepotrebujú uskladnenie v chladničke. Samé výhody, až na to zdravie...

Keby sme sa pozreli na hlavný problém celého stravovania, je to asi pôvod?

V prvom rade, ľudia konzumujú stravu, ktorá nebola vypestovaná v ich lokalite, kde žijú, kde vyrastali, kde sú doma. Veľké kamióny, lode aj lietadlá vám donesú všetko možné v takzvanom „čerstvom“ stave, zo vzdialenosti 4000 – 5000 km. Napríklad šošovica. Neviem či ste si všimli odkiaľ je šošovica. Z Kanady. To je hneď „vedľa“. Nie sme schopní vypestovať šošovicu, lebo cena šošovice z Kanady je asi tretinová v porovnaní s našou. Sušené slivky sú Kalifornie. Keď sme schopní doviesť šošovicu z Kanady, tak potom je jasné, že budú aj kurčatá z Brazílie. To je choré nielen tým, že je tam občas salmonela. Kto je hlavný odborník na výživu? Sú to inžinieri, je to chemickotechnologická fakulta v rámci Technickej Univerzity. Je tam katedra výroby potravín. Kto dokázal vyrobiť mlieko? Kde vyrábame umelý humus? Vynašiel niekto umelý chloroplast ? Oni „vyrábajú,“ maslo, syry. To je špeciálny odbor, oni sú najlepší odborníci. Lekár, ktorý by mal vedieť trošku o výžive, nevie o tom vôbec nič! Preto to majú v portfóliu inžinieri a tí sú najlepší.

Takže vaša otázka, či je slanina zdravá? Je! Na 100 %. Je lepšia ako všetky margaríny? Lebo je bio. Naši predkovia ju mali spolu s masťou ako základný tuk. Najzákladnejšia otázka, ako je možné, že vajce je zdrojom niečoho, čo nás vraj zabíja cholesterolu? Sú teda vajcia skutočne vhodné pre ľudské zdravie, alebo majú predsa pravdu vegáni ? V žĺtku je skutočne najvyšší obsah cholesterolu. Vajcia, ktoré sú plné cholesterolu, však nezvyšujú krvný cholesterol. Nezvyšujú úmrtnosť na srdce, lebo cholesterol v potrave nezvyšuje cholesterol v našej krvi.

Cholesterol v potrave neškodí?

Slovo cholesterol vzbudzuje v ľuďoch niečo priam tragické. Treba rozanalyzovať, čo je vlastne slovo cholesterol. Názov chole znamená žlč, lebo bol objavený v žlči. Steros znamená niečo pevné, tvrdé, bol objavený v žlčníkových kameňoch. Napokon koncovka ol je všeobecný znak zlúčenín, ktoré sú nazývané alkoholy. Cholesterol je vlastne alkohol. Čo sa stane, keď sa stretne cholesterol s kyselinou? Vzniká ester. Ester znamená zlúčeninu, ktorá sa veľmi ťažko vstrebáva do krvi. Napríklad etylestery, využívajú sa na aromatizovanie. Žuvačky Juice fruit., napodobnia hocijakú ovocnú, vôňu, alebo známy etylvanilín nahradzuje skutočné struky vanilky. Chémia je mocná, dokáže temer všetko, ale len napodobniť.

Najznámejší, možno trochu vymyslený, je príbeh uja Heinza,. Raz prišiel ujo Heinz večer domov. Mal deväťročného syna Hansiho. „Hansi, teraz ti zakryjem oči a ty mi povedz , čo som ti dal do úst.“ Zaviazal mu oči šatkou, zobral malú kávovú lyžičku čohosi sivého a vložil mu to do úst. Malý Hansi vykríkol: „paradajky!“ Heinz vyskočil od radosti do výšky, lebo tam nebola ani jediná paradajka! Urobil syntetickú paradajku. Nedávno našli v Čechách v nejakom kečupe len 40 % paradajok. Temer všetko dokážeme urobiť umelé. Najlepšie je to v prípade kakaa a čokolády. Čokoláda je u nás považovaná za niečo, čo je zbytočné, do zdravej výživy vôbec nepatrí. V žiadnom prípade ju nemožno odporúčať ako zložku, ktorá by mala byť v niečom prospešná.

Má polyfenoly.

Výborne ste to vystihli, len koľko...?

Tak mliečna čokoláda asi moc nie...

Predstavme si Panamský prieplav. Na malých ostrovoch, v okolí vyústenia kanála na Karibskú stranu, žijú Indiáni kmeňa Kuna, sú chudobní, predávajú svoje pestrofarebné odevy molas. Mimoriadnou zvláštnosťou Indiánov kmeň Kuna je ich krvný tlak, ktorí majú všetci 120/ 80 mm Hg, po celý život. Prišli tam odborníci na problematiku vysokého krvného tlaku z Harvardu. Záver vyšetrenia bol, musí ísť o genetickú predispozíciu : nemať vysoký krvný tlak. Žiadny špecifický ochranný gén sa však nenašiel. Pozoruhodnosťou bolo, že Indiáni Kuna vypili denne 5 – 6 šálok nápoja, ktorý si pripravujú podomácky, podľa starých Mayských receptov a ten nápoj sa volá čokoláda.

Všade okolo im rastú kakaovníky. Vedia, kedy sú tobolky zrelé. Všetko robia ručne. Nápoj sladia divokorastúcimi sladkými banánmi. 100 g ich nápoja obsahuje 2000 mg antioxidantov. V komerčne predávaných „kakaových“ nápojoch je v 100 g nápoja 100 mg antioxidantov. To je pol percenta! Kde sa antioxidanty stratili? Musíme ísť trochu do histórie. Určite aj vy, keď si kupujete kakao, tak si poviete: „najlepšie je Holandské“. Každý školák vie, že v Holandsku kakaovníky nerastú. Istý pán Van Houten v Amsterdame vymyslel hydraulický lis, ktorým sa mu podarilo odstrániť z kakaového základu významnú časť kakaového masla. Kakaové maslo normálne tvorí asi 56 % kakaovej masy, obsahuje rozhodujúci podiel antioxidantov a vitamínu D. Kakaové maslo sa však dá vynikajúco speňažiť, bod topenia má nižší ako teplota ľudského tela. Odtučnené, alkalizované kakao (až na pH 8) z pôvodného kyslého, sa skutočnému kakau len podobá, nápadne stmavlo. Vďaka alkalizácii. Hoci vonia a má dobrú chuť, obsahuje len zlomok ochranných látok antioxidantov. Tento proces dostal aj názov zholanďovanie- dutching . Keď sa objavila informácia, o účinkoch skutočného kakaového nápoja, zavládla všeobecná skepsa. To môže platiť len tam v trópoch, určite nie v Európe. Švajčiarsko má tradíciu výroby kvalitnej čokolády. Rozhodli sa preto overiť, či účinok „skutočnej“ čokolády funguje aj pod alpami. V Zurichu v kvalitnej komerčnej čokoláde so 70 % podielom kakaa ( Noir Intense, t.j. čierna intenzívna) boli prítomné aj antioxidanty. Výskumníci z zurišskej nemocnice potrebovali na porovnanie čokoládu, ktorá by mala farbu, vôňu a chuť skutočnej čokolády, ale by bola bez antioxidantov, teda tzv. placébo. Výrobcovia Noir Intense takúto „placébovú čokoládu“ poľahky vyrobili , priznali sa, veď takúto „čokoládu“ robíme každodenne! Nikto nedokázal organolepticky –(vzhľad, farba, vôňa, chuť) odlíšiť „fejkovú“ čokoládu od skutočnej. Dokázali to však srdce, cievy, krvné doštičky a metabolické parametre. Skutočná čokoláda mala na všetky tieto parametre pozitívny účinok, dokonca zlepšila aj stav cukrovky. Placébová čokoláda účinok nemala žiadny. Pri kúpe čokolády sa nemôžeme spoľahnúť ako vyzerá, ako chutí, akú chýrnu má značku. Jediné spoľahlivé je písomné deklarovanie výrobcu o zložení, ako bola odtučnená, ako bola alkalizovaná. Klamanie výrobcov dosiahlo najvyšší stupeň dokonalosti. Skutočná čokoláda, neodtučnená, nealkalizovaná, je vynikajúca zlepšuje prietok krvi a zlepšuje využitie cukru aj u diabetikov. Potrebujeme prebudiť v ľuďoch pocit, že sú zodpovední za seba samých. Nemôžeme sa spoliehať, že to za nás urobí niekto iný.

Zdravie má takú hodnotu, pre ktorú by sa oplatilo niečo urobiť . Potrava je vtedy dobrá, keď sa vie, že je ozaj čerstvá, že to nebolo v nejakej etylenovej alebo dusíkovej atmosfére. Je to zrelé, tak ako to má byť, z našej alebo susedovej záhrady. Musíme vedieť čo jeme.

Pán profesor ďakujeme veľmi pekne za inšpiratívny rozhovor, plný myšlienok na zamyslenie.

Na začiatku sme spomínali knieža Myškina. Pozoruhodný je jeho výrok : hovoriť pravdu je nebezpečné. Je to výrok z 19. storočia, nestratil nič na aktuálnosti. Ak sa však jedná o zdravie našich detí a vnukov, treba vydržať, nebáť sa.

Prečítaj si protiargumenty

alebo názor poradcu z TV show Extrémne premeny

Michal Páleník

Nenašli sa žiadne komentáre.

Zanechať komentár