21.11.2017

Katarína Nádaská Ako vyzerala typická strava Slovákov v minulosti?

Počas epizódy sme sa venovali: • Význam slaniny pre Slovákov v minulosti • Typický deň roľníka v minulosti • Koľko krát denne jedli Slováci v minulosti • Ako sa menilo stravovanie v posledných desiatkach rokov

Katarína Nádaská skončila štúdium na Filozoficke Fakulte UK v Bratislave (etnológia – história). V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko-výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na UCM Trnava, UKF Nitra, FF UK Praha.

Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách napríklad Univerzita Viedeň, Univerzita Regensburg, Jagielonská Univerzita v Krakove. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako odborná pracovníčka v samospráve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí.

Je autorkou monografií Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch (Fortuna Libri 2012), Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky, slávnosti a tradície v našej ľudovej kultúre (Fortuna Libri, 2014), Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska (Fortuna Libri, 2014), Nová religiozita (Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi 2011), Čerti, bosorky a iné strašidlá (v spolupráci s prof. Jánom Michálkom), (Fortuna Libri 2015), Rok v slovenskej ľudovej kuchyni, Farby, chute v vône Slovenska (Fortuna Libri 2016). Je spoluautorkou 8 regionálnych monografií, autorkou 90 vedeckých štúdií a vyše 100 popularizačných článkov. Je spoluautorkou série 12 etnologických filmových dokumentov o osobnostiach slovenskej etnológie. Venuje sa popularizácii vedy, najmä histórii každodennosti, tradícií a zvykov v slovenskej ľudovej kultúre. Narodila sa, žije a tvorí v Bratislave.

Viktor Bielik Aká bola úloha a význam slaniny v kuchyni Slovákov?

Katarína Nádaská V minulosti tradične platilo, že pre Slovákov bola slanina doslova zlato. Keď sa chcel niekto vyjadriť, že sa má dobre, hovorilo sa, že priniesol do rodiny slaninu. Nebývalo to, že priniesol do rodiny peniaze, ale slaninu. ,,Žije na slanine'' - takto sa o niekom povedalo, že žije dobre. Keď ideme do histórie Slovenska, ešte začiatokm 20. storočia až 90 % ľudí žilo na vidieku. Boli to roľníci a 10 % žilo v mestách - to boli remeselníci, obchodníci a podobne. Pre ľudí na vidieku mernou mincou neboli peniaze, ale práve slanina. Keby sme to mali poňať obrazne, slanina je naším národným pokladom. Dá sa povedať, že naši predkovia ju vedeli skôr pripraviť. Skôr, než prejdeme k tomu, čo všetko znamenala, tak okrem toho, že bola luxusnou súčasťou potravy, využívala sa aj na iné spôsoby.

Týkalo sa to najmä liečenia. Napríklad keď niekoho poštípal hmyz alebo sa mu nehojili rany, pretože rana silno krvácala, odkrojil sa plátok údenej slaniny a priložil sa na ranu. Zastavovalo to krvácanie. Ak mal človek nejakých cudzopasníkov, napríklad svrab, takisto sa na postihnuté miesta prikladali pásiky údenej slaniny. Tá vyťahovala cudzopasníkov z kože. Keď mal niekto kŕčové žily, tak opäť obklady zo slaniny. Ak mal niekto angínu, prikladali sa plátky na boľavé hrdlo. Keď boli hemeroidy, medzi dve ,,ritné pólky'' sa naukladali pásiky slaniny a bolesť prešla. Takto by sme môhli pokračovať ďalej.

 Takže nie len konzumácia slaniny?

Mala fantastické, univerzálne využitie a práve preto bola aj veľmi cenená.

Nebol jej nadbytok, áno?

Nebol jej nadbytok. Kto mohol, tak si dochoval ošípanú. Ale maximálne 1-2. Je to závislé aj od oblastí. Ak ideme na juh Slovenska, bola tam úrodnejšia zem, takže aj gazdovia boli bohatší. Dochovali si tu aj viac ošípaných. Na podhorských, horských oblastiach boli ľudia radi, ak vychovali jednu ošípanú. Boli konkrétne termíny zabíjačiek. Zabíjalo sa buď pre Vianocami alebo počas fašiangov. Zoberme si to tak, že pred 150 - 200 rokmi neexistovali žiadne chladničky, mrazničky a nič podobného. Preto sa zabíjačky robievali vždy v zime a začínali sa ráno. Do večera muselo byť všetko hotové. Veľmi sa gazdovalo s mäskom, čo sa dalo, sa zaúdilo. Kusy mäsa sa zaliali do bravčovej masti, aby vydržali čo najdlhšie. Ale klobásky a samozrejme aj slanina, sa práve údili. Boli rôzne spôsoby, záležalo na tom, o aký druh slaniny sa jedná. Napríklad slanina z podbruška sa deliila na, tzv. čistú slaninu a potom takú prerastenú s mäsom.

Keďže naši predkovia si slaninu naozaj vážili a musela vydržať, bolo s ňou treba veľmi uvážlivo a hospodárne pracovať, tak sa začalo údiť. Ich údenie sa však nedá zďaleka porovnať s tým dnešným. Najprv sa zobrala slaninka, urobil sa pác z koriandra, borievok - to sa rozdrvilo, do toho cesnak a soľ, natrelo sa to na slaninu, dalo sa to do drevených, špeciálnych nádob odležať. Dva týždne to tam pekne ležalo, potom sa začalo údiť. V minulosti mali ľudia, buď postavené vlastné údiarničky alebo sa údilo nad komínom. To už ale bolo majstrovstvo, pretože údilo sa tak, že tam musel byť čerstvý prísun vzduchu, prikladalo sa len slivkovým alebo dubovým drevom a to celé veľmi, veľmi pomaličky. Takže údenie trvalo niekoľko týždňov alebo mesiacov. Celé to prebiehalo na veľmi jemnulinkom ohni, ktorý nesmel zhasnúť. To už bolo to majstrovstvo, ktoré gazdovia ovládali. Nesmel tam ani vhupnúť dym, pretože by zosmradla. Pravá slanina na Slovensku teda nebola taká, akú vidíme dnes - napitá vodou. Kvalitná bola taká, ktorá bola tuhá ako remeň. Takáto slanina sa potom priamo konzumovala. Krájala sa na tenké plátky s chlebíkom, bola určená na priamu konzumáciu. V podstate slanina bola také rituálne, obradové jedlo. 

Kto už vedel v minulosti vyrobiť slaninu?

Z histórie vieme, že ju poznali už starí Kelti. Keďže na našom území boli Kelti a potom prišli Slovania, už Slovania v kresťanskom období vedeli vyrobiť slaninu. Čiže je to veľmi, veľmi stará metóda, viac ako 1000 rokov. Rokmi sa to zdokonalovalo. Takisto máme rozdiel, či by sme ochutnali slaninu z južného, stredného alebo východného Slovenska. Dokonca sa to líšilo aj od domu k domu. Každý gazda mal svoj recept na prípravu. Všetci sa pretekali, dávali si ochutnávať v ,,koštovke''.

Rituálne využitie slaniny, klasická kombinácia. Ako to bolo?

Slanina sa využívala ako rituálne, slávnostné jedlo na pohostenie. Dokonca ako súčasť karu, svadby, narodenia dieťaťa a podobne. Vždy bola špeciálna príčina, pri ktorej sa ľudia zišli. Klasické jedlo - slaninka, chlebík a pálenka. Najviac sa slaninky skonzumovalo, samozrejme, počas ťažkých poľných prác. Oheň začínal od Jozefa, takže zhruba od polovice marca, kedy sa začína orať a končil sa fyzickou, namáhavou prácou na poli, povedzme niekedy v polovici októbra. V zime sa slanina takmer vôbec nekonzumovala. Celá zima bola bez slaniny. Ľudia mali menej pohybu a slaninu nepotrebovali.

Kedy sa najviac, okrem slávností, jedlo slaniny?

Keď sa kosili lúky, keď bola žatva a podobne. Jednoducho, keď bola ťažká fyzická práca. Ráno, keď išli kosci kosiť, odchádzali z domu o nejakej štvrtej, tak čo mali zabalené, bola slaninka, chlebík v obrúsku. To bola ich poživeň práve, aby mohli dobre kosiť. Máme ešte špecialitku, ktorá súvisí so slaninou - hriatô. Hriatô, špeciálny druh pálenky, kde hlavnú úlohu zohráva slanina. Tuhá pálenka, ktorá sa pije teplá, aby to zniesol človek. Má sa, ako sa ľudovo hovorí ,,kopnúť do seba'. Ostávajú tam ešte škvarky, ktoré pomastia hrdlo. Toto bol tiež domáci recept. Hriatô sa mohlo piť, povedzme, aj v zimnom období. Vyslovene ako úcta. Niekto prišiel na návštevu, tak ho počastovali vlastným hriatym.

Keby sme sa vrátili ku koscom. Keďže slanina sa vo veľkej miere viaže na fyzickú prácu, vedeli by sme povedať, koľkokrát za deň jedli? Či to bolo tak, že ráno sa najedli a potom do večera nič, len kosili? Ako vyzeral deň typického Slováka - roľníka? Koľkokrát denne sa jedlo v minulosti? Ako vyzerala typická strava?

Bolo to veľmi rozličné, podľa jednotlivých regiónov Slovenska. Bývalo zvykom vždy, či sa išlo kosiť lúky alebo na žatvu, zásada bola, že odchádzalo veľmi skoro - za tmy. Nevozili sa na autách, museli ísť pešo. Niekedy sa stávalo o 2 ráno, do 3 sa museli vychystať. Takže buď konzumovali jedlo už doma, ako naša typická praženica, k tomu dostali so sebou na obed zabalený kúsok slaninky. Niektorí však neraňajkovali, ale priamo obedovali. Tým však ženy, samozrejme, tiež nabalili na pole obed so sebou, častokrát práve slaninu. Potom sa jedlo až, keď sa došlo z poľa, nejaké varené jedlo. Zvyčajne už múčne (halušky, rezance s tvarohom, obilninová kaša). Takže slanina, ak sa jedla, tak ráno alebo ako obed.

Ale to už boli trošku bohatší roľníci. Nie všetci mali asi slaninku, nie?

Záviselo to, samozrejme, od toho, aké mali ľudia sociálne postavenie. Aj keď mali jednu ošípanú, tak slaniny bolo, samozrejme, pomenej, tak si ju chránili. Čiže ak sa vyúdila, gazdina ju mala vyslovene na prídel. My si to dnes ani nevieme predstaviť, ako to fungovalo predtým, keď sa vedelo v rodine, že bude svadba alebo krstiny, tak sa s ňou veľmi šetrilo. Keď aj mali, tak si ju naozaj rozumne šetrili, napríklad pre mužov, u ktorých vedeli, že budú tvrdo pracovať. Ľudia si často vypomáhali susedsky. Treba pohostiť tých, ktorí prišli pomôcť, či už mlátiť obilie alebo čokoľvek. Pre tých bola slaninka ako pochutina a zároveň výdatný energetický pokrm.

Naši predkovia boli takmer všetci šlachovití, vitálni, netrpeli žiadnymi modernými, civilizačnými chorobami. Aj keď slaninku konzumovali, konzumovali ju buď ako rituálne jedlo počas slávnosti, samozrejme v primeranom množstve, alebo počas ťažkých poľných prác. To znamená, že výdaj energie bol u nich obrovský. My si to dnes nevieme predstaviť, pretože nesedeli za počítačom. Napriek tomu, že slaninu konzumovali, muži boli žilnatí, vypracovaní, pretože tvrdo pracovali. Cez zimné obdobie, ako som spomínala, slaninka sa konzumovala skôr príležitostne.

Aká bola vtedy priemerná dĺžka života?

Závisí od obdobia. Keď ideme hlbšie do dejín, napríklad taký stredovek, cca 13. - 14. storočie, muži sa dožívali 40 - 50 rokov. Ak niekto mal 60 - 70 rokov, tak už bol ako kmeť, ktorý si strašne veľa pamätal. Bolo to aj tým, že zomierali na rôzne zranenia, to ich hlavne posielalo... Veľmi veľa žien zomieralo pri pôrodoch. Veľa krát bývali popôrodné zápaly, na následky ktorých potom ženy zomierali. Bola aj relatívne vysoká úmrtnosť detí. Ak ideme do 18. - 19. storočia, dĺžka života sa trošku predĺžila. Opäť platí, že ak sa niekto dožil 70 rokov, už to bolo veľmi veľa. Skôr sa dožívali 50. Znova platí, že mnohí práve preto, že boli zrobení, práca bola veľmi ťažká.

Nezomierali na to, že by mali upchané cievy alebo podobne...

Boli trošku iné druhy chorôb. Našich predkov napríklad veľmi trápila reuma, najmä ženy. Zoberme si, že prali na potokoch v tečúcej vode, či bola zima alebo leto, pred 200 rokmi neboli žiadne automatické práčky, ani žiadne ochranné pomôcky ako gumené rukavice, gumáky a podobne. Takže stáli vo vode. Bola to ženská choroba – reuma. Nebol nejaký liek, ktorý by im môhol pomôcť.

Koľkokrát denne sa jedlo v minulosti? Ako vyzerala typická strava?

Za deň sa jedlo zhruba 3x. U niekoho, napríklad počas ťažkých letných prác, kedy sa jedlo len ráno, obed bol len studený a potom sa jedla až spoločne teplá večera. Jedenie 5x denne, s tým začínajú až mešťania, ktorí raňajkujú, potom majú desiatu. To sme už v 19. storočí, kedy sa už tento systém ujal, potom obed, olovrant a večera. V bežnom - ľudovom prostredí jedenie 5x denne prichádza až po 1. svetovej vojne. Ľudia boli zvyknutí jesť tak 3x za deň.

Jedenie 5x za deň prichádza v 19. storočí? Súčasné odporúčania hovoria tiež o tom, že stačí 3x denne. Niečo doobeda, potom ľahký obed a teplá večera. Koľkokrát sa jedlo mäso do týždňa? Ako by to malo byť dnes?

Mäso sa konzumovalo raz za týždeň. Nie len bravčové, ale aj hovädzie alebo hydina. Nedeľa bola dňom, kedy bolo zvykom konzumovať mäso. Cez týždeň zvyčajne obilninové jedlá, strukoviny, kaše z obilia. Celú zimu bola hlavnou potravinou kyslá kapusta a zemiaky. Dnes vieme, že kyslá kapusta je veľmi prospešná pre organizmus, naši predkovia to netušili. Oni skôr intuitívne. Kapusta je surovina, ktorá sa na Slovensku dobre chytila. Nezáleží na tom, či to bol juh alebo Kysuce.

Je to vďačná plodina. A tak sa aj vo veľkom vysádzala, na jeseň posekať, natlačiť do sudov. Na Kysuciach bola hlavnou potravinou, v rodine sa bežne spotrebovávali sudy, kde bolo takmer 800 - 900 l, čo je pre nás nepredstaviteľné. Aj sa tak hovorilo:

,,A: Čo si mal na raňajky?

B: No, však zemiaky s kyslou kapustou. Na obed kyslú kapustu so zemiakmi.

A: A na večeru?

B: No, to čo zostalo''.

Čo dnes objavujeme ako veľké módne novinky, napríklad šťava z medvedieho cesnaku alebo žihľavová a zisťujeme, aké je to všetko prospešné. Toto všetko boli obilniny, ktoré vykúkali po zime ako prvé a ľudia kyslú kapustu a posledné hŕstky kapusty rituálne dali pod ovocný strom. Ako symbolika, že zima končí. Zelený bol aj medvedí cesnak, čo bolo úplne bežná surovina, z ktorého sa bežne robili omáčky, polievky. To isté platilo o šťavele, žihlave a podobne. Všetko sa jednoducho uložilo v kuchyni, kým nenarástli ďaľšie plody. Keby sme zhodnotili stravovanie našich predkov, riadili sa zdravým sedliackym rozumom - vždy sa varilo z lokálnych, miestnych surovín, čo sa urodilo. Ako sme hovorili, neexistovali vymoženosti ako chladničky, preto sa ovocie sušilo, takisto huby. Vždy bolo to, čo bolo z lokálnych surovín a zdrojov.

„Najnezdravšie“ varenie v histórii prichádza kedy?

Veľká zmena nastala po 2. svetovej vojne. Čím to bolo spôsobené? Jednak tým, že sa rozvíjal priemysel, ľudia sa húfne sťahovali z vidieka do miest. Ďaľší medzník boli 50. roky 20. storočia, kedy začína zamestnanosť u žien. Vtedy nastáva otázka: Kto bude variť? Keďže je zamestnaný muž aj žena. Predtým to bola úloha žien, keďže muž prišiel z lesa alebo z poľa, aby mal čo jesť, nejakú teplú večeru. Keď bol zamestnaný muž aj žena, tak začínajú inštitúcie napríklad škôl, jasličiek, spoločného stravovania - jedálne. Keď sme pri jedálniach, spočiatku prvé kuchárky boli ženy z ľudu, ktoré varili a vedeli variť, takže sa varila domácka strava.

Avšak potom, keď prišla automatizácia - rôzne mixéry, roboty a veci, ktoré to všetko trochu uľahčili, bol trend, že prichádzali do módy rôzne polotovary, či už univerzálne omáčky, univerzálne nápoje a podobne. 70. roky boli, dá sa povedať, najnezdravšie, čo sa týka stravovania. V 90. rokoch sa už začína prihliadať na zdravšiu stravu. V školských jedálniach je vždy problém, že sa varí z polotovarov. Toto bol veľmi negatívny trend, ktorý zasiahol aj rodinné stravovanie. Keďže ženy boli v práci, keď prišli domov, tak sa varilo z polotovarov aj doma. Pretože žena nemala čas na to, aby si doma vyválkala cesto a upiekla domáci chlieb. Kedysi sa všetko pieklo doma. Keď prišiel socializmus, tak žena jednoducho nemala čas na to, aby to robila. Strava sa v tomto období veľmi výrazne menila. Dá sa povedať, že sa to nedá porovnávať.

Je trend, že by sa to zlepšovalo posledné roky?

Posledných zhruba 15 rokov dochádza k výraznému tlaku, či už na oblasť verejného stravovania, aby sa stravovanie začalo riadiť racionálnejšie. Je tu problém určitej skupiny obyvateľstva, ktorá veľmi nadsadzuje potraviny s označením BIO. Kedysi bolo všetko BIO. Dnes máme vyhranenú skupinku, hlavne mamičiek, ktoré keď sa deti začleňujú do škôlky, tak majú podmienky, aby potraviny boli BIO. Jednoducho je to trend a je na zváženie, či je oprávnený. Veľa mladých ľudí sa však naozaj snaží stravovať veľmi racionálne, čo v minulosti nebývalo. Takže áno, sú tu trendy.

Na druhej strane povedzme, že naše výskumy zo školských jedální hovoria, že veľká väčšina detí nie je naučená konzumovať sladkovodné ryby, jednoducho to odmietajú. Najoblúbenejšiou stravou pre deti sú stále lekvárové buchty alebo pizzu a podobné jedlá, ktoré nie je dobré konzumovať každý deň. Keď sa im predkladá veľa zeleniny, špargľa a podobne, tak to sú jedlá, ktoré dieťa vôbec nepozná, nie je s tým uzrozumené. Je to problém, že deti nie sú spokojné s takouto stravou. Hľadá sa kompromis, čo sa týka stravovania.

V čom je Slovensko takmer jedinou krajinou v celej Európe?

Sme jednou z mála krajín v Európe, kde funguje školské stravovanie. My to máme, je to v Čechách, ale v ostatných krajinách deti nemajú školské jedálne. Buď si nosia studenú desiatu alebo fungujú bufety. Toto máme ako, povedala by som, veľmi dobrý bonus a musíme už len nájsť strednú cestu, aby strava bola racionálna. Napríklad mamičky, ktoré sú na materskej dovolenke, majú viacej času, objavujú krásu starých receptov. To vidíme aj v literatúrach, ktoré sa týkajú receptov. Znovu sa objavujú tradičné recepty domácej kuchyne. Samozrejme, zdavým, odľahčeným spôsobom. Napríklad slanina je dnes zavrhovaná, ale má svoje pozitíva. Je samozrejmé, že sa musí kombinovať s veľkou mierou, ale má aj zdravotne prospešné záležitosti.

Bravčová masť a jej význam v kuchyni?

Výlučne bravčová masť sa kedysi používala na prípravu jedál s výnimkou pôstu. Výpražané mäso a výpražané jedlá sú novinka. Kedysi to predkovia nepoznali - sú to 50. roky 20. storočia. Kedysi sa mäso pieklo alebo varilo. Dnes je návrat k tradičným jedlám, ako som spomínala, v odľahčenej verzii. Napríklad z lekárskeho hľadiska posledné výskumy ukazujú, keď chce človek vyprážať, tak je to najzdravšie na bravčovej masti. Veľa lekárov tvrdí, že ak sa nevieme vzdať napríklad vyprážaných rezňov, tak práve bravčová masť je celkom fajn.

Slaninu si musíme ,,zaslúžiť''...

Máme plné obchody slaniny, ale musíme si uvedomiť, že dnešná slanina sa nedá porovnávať s pôvodou slaninou. Fajnšmekri vedia aj dnes, kde nájsť dobrú, údenú, domácu slaninu. V minulosti krájala na úplne tenulilinké plátky a tak sa zajedala. Boli to tenké plátky ako papierik, žiadne hrubé odkrajovania. Bola to pochutinka a zapíjalo sa to, povedzme pálenkou.

Mliečne výrobky, maslo a ich význam v minulosti?

Mlieko bolo v každej domácnosti. Pokiaľ nemali kravu, tak chovali minimálne kozu, ktorá bola živiteľkou najchudobnejších. Kozie mlieko sa pilo a kozičky sa konzumovali ako mäso. Doma sa mútilo maslo, jedlo sa a bolo skôr určené pre deti. Deti dostali krajec domáceho chleba, ktorý bol natretý maslom a posolený. Tak isto to bolo na prídel. Nebolo možné, aby si každý len tak odkrojil. Kľúč od komory mala mama - gazdiná. Zvyčajne platilo, že vždy sa dodržiavali termíny jedla. Vedelo sa kedy je ktoré jedlo a bolo sa treba najesť. Výnimkou boli napríklad deti, ktoré boli ešte veľmi malé a boli hladné. Tým sa ukrojilo trochu chleba s maslom. 

Takže áno, maslo bolo, ale tak isto sa s ním veľmi hospodárilo. Krava sa dojila zhruba 2x denne - ráno a večer a bolo treba si rozložiť mlieko na celý deň. Samozrejme, že sa konzumovalo na pitie pre deti, tak isto aj pre ťažko, fyzicky pracujúcich mužov. Ráno sa píjavala mliečna káva, tzv. melta, do ktorej si ľudi nadrobili chlebík a najstarší ľudia, ktorí boli bezzubí, bola to ich dennodenná strava. Takže mlieko bolo, avšak bolo treba ho rozložiť rozumne, aby bolo aj na pitie, aj na výrobu tvarohu, masla a podobne. Hydina ako taká bola. Takmer všetci chovali nejakú hydinu. Väčšinou kvôli vajíčkam. Avšak keď už bola sliepka staršia, klasicky sa jedla ako potrava. Väčšinou sa robila slepiačia polievka, kde sa mäsko vyvarilo a potom sa rozvarená sliepka jedla napríklad s kôprovou alebo paradajkovou omáčkou. To bol napríklad nedeľný obed.

Partneri

Max Sport advanced nutrition

Max Sport je slovenská firma zaoberajúca sa vývojom funkčných potravín s cieľom byť značkou, ktorá ponúka svojim zákazníkom zdravšie a chutnejšie alternatívy ku klasickým sladkostiam. Spoločnosť Max Sport s.r.o. bola založená v roku 2006 s cieľom poskytnúť modernú výživu pre miestnych profesionálnych športovcov v oblasti atletiky a fitness. Počas niekoľkých rokov výrazne rastúceho dopytu po produktoch Max Sport - Protein a Life + Energy, sa tieto produkty stávali čoraz populárnejšími medzi bežnými ľuďmi. Tí hľadali zdravšie alternatívy stravy a chutnejšie alternatívy ku klasickým sladkostiam.

Tento trend viedol k tomu, že firma Max Sport sa v roku 2010 rozhodla kompletne zmeniť stratégiu a zamerať sa na miesta predaja, kde sa vyskytuje široká verejnosť. Bol dobrý krok a tyčinka Max Sport Protein Bar sa stala najpredávanejšou lokálnou značkou v segmente zdravej a športovej výživy.

Okrem už klasickej proteínovej tyčinky môžete pod rovnakou značkou Max Sport nájsť 18 ďalších druhov produktov, pričom veľmi silné zastúpenie majú 100% prírodné produkty Good morning, obľúbené raw tyčinky Paleo a bio novinky Protein Pasta.

Max Sport produkty sú vyrábané v moderných prevádzkach, ktoré spĺňajú tie najvyššie štandardy. Dôkazom je množstvo cien za inovácie z najväčších medzinárodných výstav v Paríži alebo z Dubaja, ale tiež aj udelenie ocenenia Superbrands na Slovensku. Ich posledným veľkým úspechom je zisk ocenenia Volba spotřebitelů v Českej republike pre produktovú radu Royal Protein. Cieľom Max Sport je byť značkou, ktorá prináša produkty 21. storočia a ponúkať zákazníkom zdravšiu a funkčnú podobu snackov.


Portál Cvičte.sk

Cvičte.sk je mediálny portál, ktorého snahou je v prvom rade motivovať všetkých k pohybu a zdravému životnému štýlu. Denne prináša svojim čitateľom zaujímavé informácie o cvičení, stravovaní, rôznych podujatiach a zaujímavých osobnostiach športového života. Jana Šimkovičová s jej tímom žije športom každý deň a túto vášeň pretavuje práve do informácii, ktoré zdieľa s čitateľmi. Aktuálne je ich viac ako 300 tisíc mesačne. Popri portáli CVIČTE založila spolu s manželom vydavateľstvo FITnamotávka, ktoré sa venuje vydávaniu 100% zdravých kníh. Najnovším titulom sú ZDRAVÉ RÝCHLOVKY.

Ostatných zaujalo aj

Nájdené odpovede: 1

Laco Špringel

Veľmi zaujímavá téma aj hosťka. Ale čo ten zvuk? Však sa to skoro nedá počúvať... a ešte ten ruch v pozadí. Je to strašná škoda, inak by to bolo veľmi kvalitné počúvanie.

27. Aug 2018 - 18:19

Odpoveď

Zanechať komentár