10.01.2018

Michal Páleník Čo mám urobiť, aby som schudol? Je to veľmi individuálne - prepis rozhovoru

Epizóda 7

Počas epizódy sme sa venovali: • Prečo sa venuje ťažko obéznym pacientom • Aké boli obľúbené jedlá účastníkov relácie • Čo pomáha ako prvá pomoc pri nadváhe • Ako si udržať želanú hmotnosť

Michal Páleník je CEO & spoluzakladateľ spoločnosti Planeat, ktorá vyvinula profesionálny nutričný softvér určený odborníkom ako pomoc v komplexnom manažmente stravy pacienta či klienta v oblasti medicíny a športu.

Michal je taktiež spoluzakladateľom novovzniknutej Slovenskej spoločnosti pre športovú výživu a Slovenskej spoločnosti pre výživu a prevenciu. V praxi sa venuje otázkam riešenia problematiky pacientov trpiacich extrémnou obezitou a poradenstvu v oblasti športovej dietoterapie. V minulosti spolupracoval so športovcami ako Dominika Cibulková, Veronika Velez-Zuzulová či Andrej Martin.

Počas epizódy sme sa venovali:

• Prečo sa venuje ťažko obéznym pacientom

• Aké boli obľúbené jedlá účastníkov relácie

• Čo pomáha ako prvá pomoc pri nadváhe

• Ako si udržať želanú hmotnosť

Hovoríme o Extrémnych premenách, pamätáš si najväčší extrémizmus, s akým si sa stretol? Či už telesná hmotnosť alebo počet zjedených hranoliek?

V extrémnych premenách sú všetko extrémne premeny, ľudia, ktorí trpia morbídnou obezitou tretieho stupňa. Najväčším extrémom je Janči Hodoň, 287,5 kg oficiálne, dokonca neoficiálne skoro 300 kg. Toto bol úplný extrém, Janči nebol schopný prejsť ani 10 – 20 metrov bez toho, aby si nemohol sadnúť. Naozaj „tepovka“ bola 185 – 190 po 15-tich metroch, musel si sadnúť, nebol schopný ustáť viac ako 20 – 30 sekúnd. Musel sa opierať, museli sme prerušiť natáčanie, museli sme to zostrihať. Toto bol najväčší extrém.

Čo sa týka hmotnosti, asi si si robil analýzu tiel a tu extrémizmus, čo sa týka kalórii?

Čo bol spoločný menovateľ všetkých 12tich? Jednoznačne sladené nápoje a nepravidelné stravovanie. Boli to dva extrémy, jeden jedol veľa 2 krát denne, popri tom milión sladených nápojov. Alebo jedli 9-10 krát denne. Napríklad „snacky“ za jedlá nepovažovali.

Takže jedli vkuse?

Stále, ale väčšinou to bol prvý extrém. Jedli jeden, dva krát denne a medzi tým boli schopní do seba naliať obrovské množstvo sladených nápojov.

Čo je obrovské množstvo?

Rátaj 2 až 6 litrov koly denne. To hovorím len o sladených nápojov! Predstav si ešte cukrovinky, keksíky a napolitánky a takéto veci, pelendreky. To boli obrovské množstvá, nevedel som si predstaviť, že sa dajú kvantitatívne zjesť.

Robili ste analýzu, vedeli by sme sa dostať k nejakým číslam? Čo ja viem, koľko tisíc kalórií mali príjem?

Tak to boli naozaj extrémy, pohybovalo sa to okolo 5000 kcal (kilokalórií), niekedy až 7000 - 8000 denne. Jeden krát aj 9000! Ale to bolo naozaj veľa, to skoro ani software nezniesol.

Keď sa na to pozrieš, bolo sladké najväčší problém? Cukor?

Skôr kombinácia. Cukor vieš väčšinou skombinovať, aj na základe fyziologických podnetov, s niečím tučným. Čiže rýchly zdroj energie s bohatým zdrojom energie. Ale cukor bol problém v tom, že si neuvedomovali, že tá ktorá potravina má vôbec vplyv na celkový energetický príjem. Boli tam tučné, sladké. Nápoje boli ako keby zabudnuté, to vlastne nie je jedlo, ako keby som sa napil vody.

Bežný pitný režim...

Sú strašne koncentrované, tak sa napili a nepotlačili smäd, vyvolali ešte väčší. Je to strašne husté a zapíjali to znovu a znovu a znovu väčším množstvom. Brali to ako vodu a pri analýzach sa ukázalo, že je to aj 20 – 40 % jedla, ktorého denne prijali.

Povedal si okolo 6 litrov, však to je okolo pol kila cukru?!

Presne tak, to je to uvedomenie. Keď sme im to vysypali a názorne ukázali, čo si boli schopní prijať a potom prišlo vytriezvenie, „aha, to nie je len voda“.

Čokolády, cukríčky?

To bola samozrejmosť, ako žuvačky.

Z tučných, ja neviem, krídelká alebo...?

Skôr kombinácia, hamburger s hranolkami, milión tatarky a tak ďalej.

Taká západná strava?

Presne tak, junk food úplne najčastejšie.

Takže nebolo to, že by sa niekto prejedal bryndzovými haluškami? (úsmev)

Práveže nie, neboli to typické jedlá, čevabčiči alebo sviečková. Skôr sladený nápoj a do toho na večeru bum! Hamburger, hranolky, tatarka a obed žiadny. Ráno káva, cigareta, obed sladené nápoje a na večeru boli schopní prijať aj 5000 kcal. Vieš si to predstaviť v jednom jedle?

V jednom jedle?

V jednom jedle, alebo povedal by som, v priebehu hodiny a pol. Definujme si, jedno jedlo ješ 20 - 30 min, oni jedia hodinu a pol.

Toto je fakt veľký extrém, čo sa týka kalorického príjmu, bol tam naozaj prebytok energie. Keby si si spomenul ako to bolo napríklad s vitamínmi? Alebo s minerálmi? Aj vitamíny boli tým pádom „prešvihnuté“?

Zvykom býva, že keď je vyšší príjem, tak automaticky je vyšší príjem aj látok, ktoré sú dôležité. Vitamíny a stopové prvky. U nich to bolo jedno červené more. Nutrične boli podvyživení. Žiadne vitamíny, žiadne minerály. V sladených nápojoch máš len kyselinu, nejaký cukor, nejaké farbivá a pri junk foodoch listový šalát. A keď zješ 7 000 kcal a sú tam žemličky, nespraví ti to dostatočný príjem.

Na jednej strane bol extrémny príjem a vy ste museli nejako „nastaviť“ denný príjem, od čoho si sa odrážal?

Ťažko sa bolo odrážať od nejakej pohybovej aktivity, keďže tá bola skoro nulová. Na druhej strane sme sa museli pozrieť aj na tú minimálnu aktivitu, ktorú mali. Keď si predstavíš 200 – 300 kg človeka, každý jeden krok je silový tréning. Ako keby si dal 200 kg činku a spravil 5 krokov, to je obrovský výdaj. Ale z čoho sme sa primárne odrážali boli bioimpedančné vyšetrenia. Tie nám ako tak povedali telesné zloženie a vedeli sme si niečo vypočítať. Nosnosť bola problém, takže z počiatku sme využívali meranie energetického výdaja, zistili sme nejaký pokojový metabolizmus a od toho sme sa „odpichávali“. Ten nám rádovo vyšiel nejako 4500 – 5000 kalórií v pokoji.

4500 v pokoji?

Už len samotný fakt, že na každý kilogram tuku si telo vytvorí kilogram svalovej hmoty, len aby udržalo hmotnosť, nie je to bohvie ako kvalitné svalové tkanivo, ale svalov je dosť. Čo je u ľudí trpiacich extrémnou obezitou výhoda v nevýhode. Často krát majú aspoň dostatočné množstvo svalov, ktoré je dôležité udržať.

Keď má udržať tých 200 kg, tam musí prebehnúť proteosyntéza.

Presne tak, výdaj v pokoji bol relatívne vysoký. Predstav si, že niekto má len pokojový metabolizmus 4500 kcal. Nastaviť stravu na 4500 kcal, keby som ho dal len na pokojový metabolizmus...

A dali ste im len pokojový metabolizmus?

Nie, nemôžeme. Keby len kvantitatívne zjedol 4500 kcal a dal by som mu na obed 30 % z celej energie, bola by tam ryža a mäso, tak by mal 16 kopčekov ryže!

Keď človek prijíma racionálnu stravu, tak sa ani nedokáže takto „vypásť“, pretože nezje toľko jedla. Keby mal jesť niečo racionálne, zje to asi ťažko.

Presne ako hovoríš, oni jedli neuveriteľne energeticky obezitné jedlá. To znamená, vysoké tuky, kvantitatívne neboli veľké, ale energia sa sústredila do menšej porcie. Tekuté nápoje sa trávili rýchlo. Sú koncentrované, čiže sú schopní ich rýchlo prijímať, pocit smädu nie je zahasený, stále piješ. Keby som bral jedlo kvantitatívne, čo jedli verzus to, ako som ich nastavil, tak sú to štvor – päť násobné objemy. Im nebolo možné dať 4500 kalórií.

Takže na koľko ste ich „dali“?

Na začiatku sme boli niekde na 1850 až 2000 kcal.

Takže ste ich dávali na pokojový metabolizmus bežného človeka, ktorý nemá nadmernú hmotnosť? Žena má okolo 1500, muž okolo 2000 kcal.

Zhruba takto, čo je o polovicu menej, ako ich pokojový metabolizmus. Pre mnohých ľudí je to stále extrémny metabolizmus. Hovorí sa, že by sme im mali dávať zhruba 500 kcal. To sú aspekty, ktoré vidíte, až keď pracujete s ľuďmi. Je síce pekné čo hovoria tabuľky, ale reálne to človek nie je schopný zjesť kvantitatívne. Na začiatku to neboli kvantitatívne schopní zjesť ani zdravú stravu! Tak dostali ešte menej.

Menej obéznu, kde bolo viacej vlákniny...

Neživili sa výhonkami batatov , boli to klasické jedlá. Segedínsky guľáš, trošku zdravšie urobený. Namiesto smotany jogurt, kapusta je okej. Pre nich to bolo na úvod prijemné zistenie, najeme sa do sýtosti a chudneme.

Takže nemali pocit, že musia obžierať stenu?

Presne tak, vôbec neboli takéto pocity.

Napriek tomu, že ste im o 70 % znížili energetický príjem.

Ich telo bolo zvyknuté na dvojdobý príjem cukru, napríklad sladené nápoje sme im nemohli zobrať hneď. Nahrádzali sme ich, nazvem to menšie zlo, napríklad sladenými nápojmi bez cukru. Nie je to žiadna nutričná bomba, ale na druhej strane to trošku uhasí pocit smädu, ktorý im postupne prechádzal. Už mali dostatok energie na celý deň a nemali úplne rozhádzanú stravu. Fungovalo to.

Keby si zhodnotil, čo sa týka pomeru živín, zhruba kde sa pohybovali sacharidy, tuky, bielkoviny?

Vzhľadom na kvantitu sme nešli do úrovne 60 % sacharidy, 20 % tuky a tak ďalej, museli sme ísť nižšie. Gram bielkovín a sacharidov obsahuje 4 kcal, tuky 9 kcal, museli sme ísť paradoxne vyššie s tukmi, zdravšími formami ako orechy, ryby.

Vyššie znamená čo?

Keby som urobil prierez celého dňa, úroveň bola niekde na 35 až 45 % sacharidy. Väčšinou to bolo okolo 40, čiže bol tam sacharidový gradient. Čím sme išli viac ku večeri, tak sa znižoval, v priemere to bolo asi 40 % sacharidy, bielkoviny boli niekde na úrovni 20 – 25 % a ostatné boli zdravé tuky. To sme, samozrejme, priebežne trošku menili.

Kvôli pocitu plnosti?

Sýtosť bola paradoxne najmenší problém, ktorý som mal pri strave. Mal som opačný problém a to, že museli zjesť kvantum. Pre nich bola problémom kvantita. Ako sa hovorí, že potrebujeme stiahnuť človeku žalúdok, lebo ho má veľmi roztiahnutý, paradoxne, tu som sa stretával s presne opačným problémom. Pri úplne extrémnych veciach, keď človek má pokojový výdaj obrovský a potrebujete mu znížiť stravu, zníženie znamená 2000 kcal, čo je kvantitatívne veľmi slušné jedlo. Nie je problém roztiahnutý žalúdok, ale problém je, aby to vôbec do seba dostal. Dokonca sme museli ísť trošku vyššie so zdravými formami tukov, aby boli vôbec to kvantum schopní do seba dostať.

Tak dajme nejaké konkrétne raňajky.

Predstav si dva krajce chleba, maslo alebo olivový olej, šunka, syr, dve paradajky, ľubovoľné množstvo zeleniny. Mali predpísané minimálne množstvo zeleniny a keď sú hladní, ľubovoľné množstvo listovej zeleniny.

Úplne bežne by sme to mohli jesť aj my.

Presne tak. To bolo prvotné prekvapenie. Mám chleba, chleba, chleba. To je smrť, z chleba sa nedá chudnúť! Tieto hoaxy, čo chodia na internete. Nikto nepije mlieko, neje chleba, neje nič, lebo sa všetkého bojí a všetci sú len na goji a chia semienkach. Len je to trošičku inak.

Sedliacky rozum.

Presne tak, aj z chleba sa dá chudnúť. To bolo pre nich úplné vytriezvenie.

Schudnúť sa dá aj z čokolády, ak by si ich priviazali o lôžko a mali by jednu tabličku za deň (úsmev). Koľko jedál bolo za deň?

Ako u koho. Tí, ktorí boli zvyknutí jedávať jeden až dva krát denne, plus sladené nápoje, tým sme upravili stravu na 3 – 4 krát denne. Zmena nemohla byť veľká. Ak by som niekomu z dvoch jedál spravil zrazu sedem, podľa nejakých pravidiel je to pekné, ale reálne by to nebol schopný dodržiavať. Bola by to obrovská zmena. Tí, ktorí jedli naopak 7 – 8 – 15 krát denne, aj také extrémy boli, znížili sme príjem na päť jedál denne. Aby sme im moc nenabúrali ich zvyk.

Nebolo tam nejaké generálne pravidlo?

To sú časté otázky, ako sa stravovali? Čo mám urobiť, aby som schudol? Neviem. Neviem ako žiješ, aké máš diagnózy, aké máš alergie...

Podľa individuality...

Presne tak, treba sa na to pozerať trošku komplexnejšie.

Stretol si sa s nejakými negatívami, čo sa týka odbornej verejnosti? Možno na margo energetického príjmu, niekto vám chcel povedať, že by to robil lepšie?

Samozrejme, ľudia sa vždy vyjadrujú k veciam, to je úplne prirodzené. Tí, ktorí nevidia do hĺbky, niekedy rozmýšľajú, ako by to mohli zmeniť. Sú to hypotézy. Potom sa toho chytí aj odborná verejnosť, ktorá to vidí z vonku. Preto ma občas mrzí, že sa neopýtajú ľudí, ktorí tam boli. Veľmi radi poskytneme informácie.

Najčastejšie som počul „preboha, nemôžete im dať taký nízky energetický príjem! Nemôžu tak chudnúť, to je nebezpečné pre ich zdravie. Malo by sa chudnúť maximálne pol kila týždenne.“ Tu si treba predstaviť niekoľko veľmi zásadných vecí. Stav, keď má niekto 170 - 180 kg, to už je diabetes, metabolické syndrómy, hyperlipidémia, je chytená štítna žľaza, je znížená inzulínová senzitivita, tachykardia alebo rôzne kardiovaskulárne problémy. Tých diagnóz by som vymyslel na dve strany a riziká plynúce z aktuálneho stavu pacienta alebo klienta prevyšujú riziká s rýchlou redukciou hmotnosti.

Aby sme minimalizovali negatívne vplyvy, tak sme im pravidelne kontrolovali, nie len na základe bioimpedančných vyšetrení, ale pravidelne chodili na pečeňové testy, obličkové testy kreatíny, bilirubín, všetky tieto veci. Sledovali sme či sú vôbec ich orgány schopné znášať takú záťaž a prispôsobovali sme tempo redukcie, aby to boli schopní zvládať. Zároveň, aby to bolo motivačné, aby to vyhovovalo zdravotnému aspektu. Boli pod medicínskym dohľadom, nebolo to „hurá, ideme extrémne chudnúť“. Extrémne premeny bez extrémnych metód, tak by som to nazval.

Takže nebolo to štýlom raz za tri mesiace váženie a nič viac?

Presne tak, pravidelné váženie, pravidelná komunikácia. Keď si predstavíš všetky hormóny, sú to lipofilné látky, zdržujú sa výhradne v tukovom tkanive. Keď začne človek rýchlo spaľovať tuk, začnú sa uvoľňovať tieto nebezpečné látky a to niekedy dokáže značne zaťažiť orgány. Toto bola hlavná výzva, koľko sú schopní zniesť. Mali sme v priebehu roku jeden dva prípady, kedy to bolo hraničné, museli sme spomaliť.

Na základe výsledkov krvi alebo...?

Presne tak, na základe krvných výsledkov. Predstav si, niekto má vysokú kyselinu močovú tzv. hyperurikémia, tá sa niekedy prejavuje neskôr ako iný problém. Keď kvantitatívne znížiš množstvo stravy, znížiš aj množstvo purínov. Dokonca tam môže ostať aj treštia pečeň, môžu tam ostať nejaké kuracie prsia, nejaké mäsko tam môže byť, stačí keď kvantitatívne znížiš príjem a redukuješ hmotnosť. U nich to naozaj fungovalo po dvoch- troch mesiacoch. Väčšina, ktorí mali diabetes, bol okamžite v remisii. Úplná fantázia. Problém a výzva je dlhodobá udržateľnosť.

Kto bola tvoja pravá ruka, s kým si priebeh musel konzultovať, hlavne lekárske záležitosti, aby ste sa nedopustili niečoho, čo skôr ublíži ako pomôže?

V rámci Planeat máme veľmi dobré vzťahy s niektorými vedeckými ústavmi a univerzitami. Najintenzívnejšie som komunikoval s biomedicínskym centrom SAV, s MUDr. Penesovou, čiastočne s MUDr. Babiakovou z Ústavu hygieny. To sú ľudia, ktorí vidia medicínske aspekty. Nie som v tejto oblasti relevantný odborník, aby som vedel vyhodnotiť riziká alebo krvné testy. Poznatky mám, ale stále sú obmedzené. Na to sú špecialisti a preto v týchto otázkach komunikujem so špecialistami. Nie som majster sveta. Konzultoval som to s lekármi a podľa toho dopadli výsledky.

Účinkujúci sa nevyhovárali? Napríklad, nevieme variť, ťažko sa to pripravuje, lepšie dať si hamburger alebo niečo?

Práveže ani nie, skôr sme mali problém s tým, že nemôžem schudnúť lebo štítna žľaza, nemôžem schudnúť lebo... Boli to argumenty na základe ich zdravotného stavu. Štítna žľaza je obľúbená a musíme si uvedomiť že 95% hypotyeróz alebo disfunkcie štítnej žľazy spôsobuje už existujúci stav obezity, ktoré vyvoláva následné ochorenia, nie naopak. Skôr toto bol problém. Nedá sa, lebo teraz mám takýto stav, ako nestíham si to variť. Jedlá nie sú náročné na prípravu. Sú to bežné jedlá, ktoré jedli. Paradoxne, v strave problém nebol.

Ako často si menil jedálny lístok?

Keď som jedalníček zmenil, tak maximálne 2, 3 až 5x za celý rok, individuálne. Medzi tým boli slovné inštrukcie. Nie je vždy potrebné meniť pol banánu za celý banán.

Čiže ste komunikovali?

Bola tam interakcie. Nebol to štýl „voláme si každý deň“. Raz za týždeň, s niektorými raz za dva týždne. To sú psychologické postupy, s kým ako komunikovať. U niekoho treba častejšie, u niekoho iným prístupom. Jedalníček 3 až 5 krát za rok a potom individuálne inštrukcie.

Vieš nám povedať 5 najobľúbenejších zdravých jedál? Kľudne raňajky, či obed.

Predovšetkým to boli smoothies, ktoré im chutili.

Takže sladké?

Nemuseli byť až také sladké. Napríklad avokádo s jahodami, hodíš tam tvaroh, semienka, rozmixuješ. Je to rýchle, jednoduché, nezaťaží to ani ľudí, ktorí neboli zvyknutí raňajkovať. Nezačali hneď vajíčkami, ale začali niečím, na čo je žalúdok ako tak pripravený.

Nebál si sa toho, že smoothies sú bezzvyšková strava? Človek síce dostane do seba kvalitné živiny, ale relatívne rýchlo vyhladne. Nemali potrebu hneď sa najesť? Lebo to je názor...

Hej, hej rozumiem. Dá sa povedať, že je potvrdený...

Ako to bolo v tomto prípade?

Nie je to čierne ani biele. Vždy je to niekde medzi. Ak smoothie skombinuješ a dáš tam väčšie množstvo tukov, ktoré spomalia vstrebávanie do krvi...

Čiže nejaké avokádo alebo arašidové maslo?

Áno, presne tak. Tvaroh, orechy. Všetky raňajky, ktoré si vyberali, boli energetické a nutričné ekvivalenty. Bolo jedno či si vyberie praženicu alebo smoothie. Zo začiatku sme im dali voľnú ruku. Nemôžeš ľudí moc obmedziť, zmeniť veľa vecí naraz, nefunguje to. Keď si dáš smoothie a neodšťavíš ho, vláknina ostane. Sú tam zdravé sacharidy, tuky, lipidy, nevyhladne tak rýchlo. Bavíme sa o kvantite 2000 kilokalórií denne, alebo 1600 – 1500. Tu sme začínali. Pol litrový pohár a ešte si si musel dať polku ďalšieho. Kvantitatívne to nebol problém. Niektorí mali 4-5 krát denne jedlo, neboli zvyknutí raňajkovať, bolo to pre nich veľa.

Takže smoothie, čo ďalej?

Cviklová nátierka s tvarohom, to bolo mňam. Robil to profi kuchár, ktorý to dokorenil. Umenie je v bylinkách, v korení, v hrajkaní sa s jedlom.

Teraz niečo z obeda?

Francúzske zemiaky, sviečková...

Počkaj sviečková? Asi trošku iná sviečková, akú máme predstavu?

Moc nie. Väčšinou mali nezdravšiu a zdravšiu alternatívu, mohli si vybrať. Buď môžem toľko takejto alebo toľkoto takejto. Mohli si vybrať, či chcú objemnejšie zdravšie jedlo alebo tučnejšie a menšia porcia. Napríklad s francúzskymi zemiakmi to tak bolo. Boli tam vajíčka a v zdravšej alternatíve boli skôr vaječné bielka, alebo len jedno žĺtko, kvôli tukom. Nie že by boli nezdravé, len aby sme trošku dodržali energetickú denzitu. Niekde bolo prosciutto, čo je údenina, to nie je ideálne, ale postupná zmena. V druhom bola dusená šunka alebo kuracie prsia. Alebo bravčové verzus kuracie.

Bolo to postupné, nebolo to striktné, toto jedzte a keď to nebudete jesť, neschudnete.

Mali na výber jedlá, ktoré obľubujú. Môžeš predpísať batatovo - mandľové pyré, ale niekde na periférii, kde dôchodkyňa v živote nevidela poodbné jedlo a v obchode to nekúpi?! Super, je to fantastické na vitamíny a minerály, ale pre ňu je to nepoužiteľné. Najjednoduchšie je spraviť granadír alebo francúzske zemiaky, typické slovenské jedlá. „Bryndzáky“, akurát jej povedať „môžeš takéto množstvo. Plnotučná smotana sa dá vymeniť za plnotučný jogurt alebo stredno-tučný jogurt. Miesto slaniny kuracie prsia.“ Zrazu z jedla, ktoré má energiu x je x – 40%.

Skúsme ďalšie obľúbené jedlo, večere?

Napríklad šaláty. Wow, zelenina sa dá jesť! Niekto si predstaví zelený šalát, má to chrumkať ako koza. Alebo sa dá spraviť alternatíva, kde si dáš tuniačika a hodíš si tam trošku jogurtu, dáš si tam bylinky, korenie, zaješ to kľudne nejakým pečivom. Alebo, dáš si tam pár zemiačkov a nahádžeš tam všetko zelené, červené, ružové. Čím farebnejšie, tým lepšie. Dal si tam balasamico, trošku morskej soli, zrazu to chutilo. Zrazu zistili, že aj toto sa dá. Na večeru mali viac znížené sacharidy, viac v prospech tukov a bielkovín. Losos s grilovanou zeleninou, to bola mňamka. Čo chutí bežným ľuďom.

Ty si vždy pozitívne naladený, vyzerá to veľmi idealisticky. Myslím si, že počas roka to nebolo vždy idealistické. Volali ti, „Mišo, včera bol nerezový sex s chladničkou!“ (smiech)

Jasné! Janči mal s Rudom Kučákom také obdobia. Volali mi „Mišo, môžem šunku?“ Hovorím „Rudo, pôjdeme sa vážiť, šunka má veľa soli, teraz nepotrebujeme soľ, ktorá zadržiava vodu.“ Dostal polhodinový monológ a na konci otázka „dobre, môžem šunku?“ (smiech) Občas to išlo dnu a von. Išlo ma roztrieskať, ale zvládli sme to. Pozdravujem Ruda.

Určite je to boj.

Pri väčšine ľudí vždy príde kríza, trošku zastagnuje hmotnosť. To je fyziologicky prirodzené pre organizmus. Často krát sa fixovali ľudia na hmotnosť, na samotné kilogramy. Treba ich preorientovať, že hmotnosť nie je dôležitá. Skôr pomer tuky vs. sval, koľko máš vody a tak ďalej. Svaly sú ťažšie ako tuk. Mali sme výzvy, s pohybom, robota, prišli zranenia...

Keď sme pozerali extrémne v televízii, vyzeralo to ako tréning, tréning, tréning, trošku jedlo. Keď si zoberieme, veľa športovcov nie je obéznych, ale majú problém s hmotnosťou. Nemajú problém športovať viacej, skôr majú problém menej jesť. Bolo to tak, že radšej by si pridali v tréningu a dopriali si viacej jedla, ako opačne?

Pohybu mali až - až, stravy mali dostatok. V úvode nie je človek schopný vykonávať pohybové aktivity, aké by boli ideálne. Možnosť pohybu či rozsah nie sú možné. Začiatky boli vo vode, boli vyšťavení z tréningov, stačilo trošku a boli unavení. Počiatky boli skôr o strave.

Mali potrebu viacej doplniť? Museli byť hladní ako vlci...

Mali, ale hovorím na začiatku bola kvantita stravy dostatočná. Stávalo sa nám, že nedojedli. Musíš rátať aj s tým, že ak zaradíš zrazu tréning, na ktorý neboli zvyknutí, organizmus na to nebol zvyknutý, tak aj žalúdok sa pri pohybovej aktivite trošku stiahne. Pritom boli 2 – 3, niekedy 4 tréningy denne. Neberte to, ako tabata a šprinty každý deň. Primerane, občas prechádzka, občas silový tréning, občas „voda“. Nie, so stravou nemávali problém, pokiaľ bol správny pohyb. Dostávame sa k synergii, ktorá je veľmi dôležitá. Hlava, pohyb, strava. Pohyb a strava môžu fungovať až vtedy, keď je vyriešená strava.

Hovoril si veľa o sladených nápojoch. Boli v pohode s čistou vodou?

Vieš čo? Áno, radi si do toho dali citrón, čo sa niekedy prezentuje ako zázračné. Ľudia, ktorí trpia extrémnou obezitou, majú problém s hydratáciou. Prah smädu je úplne posunutý a necítia smäd. je taká, aká je. Tuk je obrovský, termoregulácia nefunguje, prehrievajú sa. Potenie je obrovské a príjem tekutín bol často krát nedostatočný.

Takže s vodou nebol problém?

Nebol. Naučili sme ich veľa piť. Mali sme prípady, kedy boli naučení piť 2, 3, 4 litre denne. Museli sme im povedať „pozor príjem tekutín len vtedy, keď je ideálny výdaj, radšej si skontroluj moč.“ Či je číry, biely. To ukazuje, či si dostatočne hydratovaný. Ak je trošku žltší alebo žltý, znamená to, že nepiješ dostatok tekutín. Je to oveľa jednoduchší a lepší indikátor ako kontrolovať si nútene nejaké litre.

Nejakým spôsobom ste rozlišovali predtréningové jedlo? Alebo ste sa tým nezaoberali?

V predtréningových jedlách sme im značne znížili príjem zeleniny a vlákniny, pretože spôsobujú trošku diskomfort. Vláknina nadutná v žalúdku. Veci ako uhorka, paprika a podobné ťažšie veci, alebo chilli a korenisté jedlá pred tréningom nemali. Ako náhle ideš „makať“, trošku menej zeleniny. Naopak, proteínu si môžeš dať viac.

A počas tréningu?

Počas tréningu skôr tekutiny. Tréning nikdy nebol štýlom, že išli dve a pol hodiny naplno ako vrcholoví športovci. Deficit minerálov neprišiel. Dalo sa to relatívne jednoducho doplniť stravou, takže doplnky výživy nie.

Ani po tréningu ste sa tým extra nezaoberali?

Občas zo suplementácie trošku vitamín D3. Strava bola schopná pokryť všetko, čo potrebujú.

Si v kontakte s účastníkmi po skončení?

Som, s niektorými intenzívnejšie. Mnohí z nich sú na tom podstatne lepšie, niektorí sa trošku vrátili do svojich koľají.

Podstatne lepšie ako keď ste skončili alebo ako keď ste začali?

Áno, podstatne lepšie ako keď sme skončili. Janči má teraz 90 -95 kg. Tento človek je, svojím spôsobom, nechcem predbiehať, vyliečený. Sú ľudia, ktorí sú na veľmi dobre ceste, sú v remisii. Neznamenáto, že je dokonale vyliečený. Keď si niekde 30 rokov a za rok niečo dosiahneš, nikdy to nie je 100 %, že dosiahneš dlhodobo výsledok. Alečím dlhšie sa tým ľuďom venujú, sú dlhodobo vyvážané zložky ako hlava, pohyb, psychika, strava, tak je väčšia pravdepodobnosť, že výsledok bude dobrý. Lepšia ako im dať len inštrukcie a dovidenia.

Koľko percent z ľudí je na dobrej ceste? Je to aspoň 50 na 50?

60 až 70 % účastníkov je na dobrej ceste a 20 % ľudí pravdepodobne priberie späť. To je otázka psychiky. Treba s nimi pracovať ďalej a potom je to len nich samých. Myslím si, že mnohí z nich sú na veľmi dobre ceste.

článok si čítal aj vďaka

Max Sport advanced nutrition

Max Sport je slovenská firma zaoberajúca sa vývojom funkčných potravín s cieľom byť značkou, ktorá ponúka svojim zákazníkom zdravšie a chutnejšie alternatívy ku klasickým sladkostiam. Spoločnosť Max Sport s.r.o. bola založená v roku 2006 s cieľom poskytnúť modernú výživu pre miestnych profesionálnych športovcov v oblasti atletiky a fitness. Počas niekoľkých rokov výrazne rastúceho dopytu po produktoch Max Sport - Protein a Life + Energy, sa tieto produkty stávali čoraz populárnejšími medzi bežnými ľuďmi. Tí hľadali zdravšie alternatívy stravy a chutnejšie alternatívy ku klasickým sladkostiam.

Tento trend viedol k tomu, že firma Max Sport sa v roku 2010 rozhodla kompletne zmeniť stratégiu a zamerať sa na miesta predaja, kde sa vyskytuje široká verejnosť. Bol dobrý krok a tyčinka Max Sport Protein Bar sa stala najpredávanejšou lokálnou značkou v segmente zdravej a športovej výživy.

Okrem už klasickej proteínovej tyčinky môžete pod rovnakou značkou Max Sport nájsť 18 ďalších druhov produktov, pričom veľmi silné zastúpenie majú 100% prírodné produkty Good morning, obľúbené raw tyčinky Paleo a bio novinky Protein Pasta.

P.S. osobne odporúčam Protein bean pastu, paleo raw protein tyčinky či Royal protein radu.

Portál Cvičte.sk

Cvičte.sk je mediálny portál, ktorého snahou je v prvom rade motivovať všetkých k pohybu a zdravému životnému štýlu. Denne prináša svojim čitateľom zaujímavé informácie o cvičení, stravovaní, rôznych podujatiach a zaujímavých osobnostiach športového života. Jana Šimkovičová s jej tímom žije športom každý deň a túto vášeň pretavuje práve do informácii, ktoré zdieľa s čitateľmi. Popri portáli CVIČTE založila spolu s manželom vydavateľstvo FITnamotávka, ktoré sa venuje vydávaniu 100% zdravých kníh. Najnovším titulom sú ZDRAVÉ RÝCHLOVKY.

Orechové nátierky LifeLike

Orechové krémy LifeLike vznikli z jediného dôvodu. Z vášne k aktívnemu životnému štýlu a kvalitným potravinám. Libor Mačalík s jeho ženou Vendulou našli po záľube vo fitness aj záľubu v orechoch. Preto namiešali domáce arašidové maslo.

Arašidový krém chutil aj kamarátom a postupne vznikali mandľové, kešu alebo lieskové krémy. Rovnako kombinácia s kokosom, čokoládou alebo jedinečná séria Twister. Všetky majú spoločné jedno. Kvalitu. Poctivosť. Čerstvosť.

P.S. Coconut Twister, Cinnamon Twister alebo 100 % lieskové maslo sú absolútne TOPky!

Nenašli sa žiadne komentáre.

Zanechať komentár